Články
Zrnitosť pôvodu: Berlínske tézy o identite
MEDZI PROTOTYPOM A REALITOU
Keď sa móda stretne s algoritmom
Najnovšie správy
Kniha mesiaca AUGUST
Bádateľské prázdniny sú tu!
Dielo mesiaca AUGUST
Otváracie hodiny Knižnice dizajnu v auguste
Newsletter
Výstavy
Letná výstava v Múzeu dizajnu
FÓRUM DIZAJNU 2026. Noví materialisti
MÁRIA ŠTRANEKOVÁ: MATERIAL MEMORY
Akcie
ZOBRAZIŤ VIAC / Interiéry a výstavný dizajn Vojtecha Vilhana
UVEDENIE KOLEKCIE RIEKA
Noc múzeí a galérií v Slovenskom múzeu dizajnu
Dielo dizajnu
Čajník, šálka a cukornička, Juraj Mihalík, 1990 - 1999
Čajová súprava pozostávajúca z čajníka, šálky a cukorničky je charakteristická sploštením tvarov a „rozhýbanými“ obrysovými krivkami, čím sa hlási k postmoderným tendenciám, ktoré spochybňujú modernistickú priamočiaru funkčnosť a serióznosť. Objekty pútajú tiež glazúrou s bielym podkladom a s čiernymi pruhmi na tele v kombinácii s oranžovou listrovou glazúrou na zobáčiku, uchu a úchytke vrchnáku. Práca s kontrastmi farieb a optickou ilúziou dekoru posúva súpravu z roviny bežného stolového servisu do polohy vizuálneho objektu. Tvorba Juraja Mihalíka sa vo všeobecnosti vyznačuje postmoderným charakterom a vedomou prácou s iróniou, nadsádzkou a prvkami gýča. Jeho keramické objekty sa výrazne odlišujú od súdobej československej produkcie hravosťou formy, výraznou farebnosťou a experimentálnym tvaroslovím. Úžitkové predmety v jeho podaní nadobúdajú charakter autonómnych výtvarných objektov. Juraj Mihalík študoval na Akadémii výtvarných umení v Krakove a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v ateliéri Rudolfa Pribiša. Po politicky motivovanom zákaze sochárskej činnosti v roku 1983 sa začal systematicky venovať keramike. V rokoch 1989 – 1999 zaznamenala jeho tvorba pod značkou ART4 výrazný medzinárodný úspech; vzniklo približne päťsto návrhov, ktoré sa distribuovali aj mimo Československa. Kolekciu je možné vidieť v expozícii dizajn.sk - Dejiny, súčasnosť a budúcnosť slovenského dizajnu v Múzeu dizajnu na Kollárovom nám. 10 v Bratislave
Osobnosti dizajnu
Ján Ondrejovič
JÁN ONDREJOVIČ (1930, Beckov – 1981, Trenčín) bol priemyselný výtvarník (dizajnér). V rokoch 1945 − 1948 sa vyučil za strojného zámočníka v Považských strojárňach v Považskej Bystrici. V roku 1949 nastúpil pracovať do n.p. Techna, od roku 1953 premenovaná na Výskumný ústav mechanizácie a automatizácie (VÚMA) Nové Mesto nad Váhom. Roku 1952 absolvoval štúdium na priemyselnej škole popri zamestnaní. V rokoch 1952 − 1957 pracoval vo výtvarnom krúžku pri Závodnom klube VÚMA pod vedením akademického maliara Juraja Kréna. Rok nato absolvoval špeciálne nadstavbové štúdium zamerané na tvarovanie strojov a nástrojov na Strednej umelecko−priemyslovej škole v Uherskom Hradišti u profesora Zdeňka Kovářa. Ťažiskom jeho výtvarnej tvorby bolo výtvarné spracovanie (dizajn) automatických a poloautomatických strojných zariadení, výrobkov spotrebného strojárstva (napríklad elektrický ohrievač vody 10 litrový - Tatramat TYP 944 z roku 1980) a drobná architektúra (napríklad Detské ihrisko Hexagon navrhol v Banskej Bystrici, realizované v roku 1969). Je autorom patentu, autorom niekoľkých chránených priemyselných vzorov, niektoré práce boli registrované v Inštitúte priemyselného dizajnu s právom označenia: Vybrané pre CID, iné boli ocenené diplomom najlepšieho výrobku v rezorte Ministerstva všeobecného strojárstva ČSSR. V roku 1966 bol Ondrejovič členom kolektívu laureátov Štátnej ceny a v roku 1972 bol členom riešiteľského kolektívu vyznamenaného Národnou cenou. Ján Ondrejovič stál pri začiatkoch priemyselného dizajnu na Slovensku. V roku 2001 v jeho rodisku odhalili pamätnú tabuľu na jeho dome. Zdroj: Ing. Gustáv Rumánek: Ján Ondrejovič, priemyselný výtvarník, brožované, súkromné vydanie, Beckov 2001.
Designum
Designum 2/2026
Designum 1/2026
Designum 4/2025
