Články
Svetlo, pohyb, verejný priestor v diele Milana Dobeša
Materiál nie je neutrálny
Najnovšie správy
Prečo dizajn? Výber Národnej ceny za dizajn 2024 + 2025
Kniha mesiaca SEPTEMBER
ZOBRAZIŤ VIAC / Proces a prekvapenie / Silvia Sukopová
Dielo mesiaca SEPTEMBER
Newsletter
Výstavy
Prečo dizajn? Výber Národnej ceny za dizajn 2024 + 2025
Výstava "Ich bekomme es nicht aus dem Kopf" vo Viedni
Letná výstava v Múzeu dizajnu
Akcie
Prednáška španielskeho dizajnéra Curra Clareta v SCD
ZOBRAZIŤ VIAC/ Proces a prekvapenie / Silvia Sukopová
Design Diaries v Budapešti
ZOBRAZIŤ VIAC / Interiéry a výstavný dizajn Vojtecha Vilhana
Dielo dizajnu
Čajník, šálka a cukornička, Juraj Mihalík, 1990 - 1999
Čajová súprava pozostávajúca z čajníka, šálky a cukorničky je charakteristická sploštením tvarov a „rozhýbanými“ obrysovými krivkami, čím sa hlási k postmoderným tendenciám, ktoré spochybňujú modernistickú priamočiaru funkčnosť a serióznosť. Objekty pútajú tiež glazúrou s bielym podkladom a s čiernymi pruhmi na tele v kombinácii s oranžovou listrovou glazúrou na zobáčiku, uchu a úchytke vrchnáku. Práca s kontrastmi farieb a optickou ilúziou dekoru posúva súpravu z roviny bežného stolového servisu do polohy vizuálneho objektu. Tvorba Juraja Mihalíka sa vo všeobecnosti vyznačuje postmoderným charakterom a vedomou prácou s iróniou, nadsádzkou a prvkami gýča. Jeho keramické objekty sa výrazne odlišujú od súdobej československej produkcie hravosťou formy, výraznou farebnosťou a experimentálnym tvaroslovím. Úžitkové predmety v jeho podaní nadobúdajú charakter autonómnych výtvarných objektov. Juraj Mihalík študoval na Akadémii výtvarných umení v Krakove a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v ateliéri Rudolfa Pribiša. Po politicky motivovanom zákaze sochárskej činnosti v roku 1983 sa začal systematicky venovať keramike. V rokoch 1989 – 1999 zaznamenala jeho tvorba pod značkou ART4 výrazný medzinárodný úspech; vzniklo približne päťsto návrhov, ktoré sa distribuovali aj mimo Československa. Kolekciu je možné vidieť v expozícii dizajn.sk - Dejiny, súčasnosť a budúcnosť slovenského dizajnu v Múzeu dizajnu na Kollárovom nám. 10 v Bratislave
Osobnosti dizajnu
Stanislav Koreň
Dizajnér a sochár, ktorý pracuje výlučne s drevom. S remeslami a umeleckým rezbárstvom sa stretol najprv doma, v blízkosti historicky bohatého mesta Banskej Štiavnice, a venoval sa mu i v škole. Študoval na Štátnej československej priemyselnej škole v Banskej Štiavnici, a keď rezbárske oddelenie prešlo do Bratislavy (1951), pokračoval na Škole úžitkového priemyslu (ŠUP, 1951 – 1954) na oddelení rezbárstva u profesora Antona Drexlera. Hneď po skončení školy začal pracovať v ÚĽUV-e (1954) v oblasti výskumu rezbárskych tradícií a práce s drevom, kde sa neskôr, v roku 1969, stal vedúcim výtvarníkom a pôsobil tam až do roku 1984. Jeho tvorbu charakterizuje dokonalá znalosť materiálu – uprednostňuje domáce drevo z ovocných stromov s výraznou kresbou – čerešňu, slivku, ale aj orech, gaštan, lipu, topoľ, či smrek. Používa tradičné techniky – rezanie, dlabanie, brúsenie, ale využíva aj dostupné možnosti strojového opracovania dreva, predovšetkým sústruženie, kombinované techniky a frézovanie. V oblasti dizajnu sa venuje hlavne stolovacím súpravám – súborom mís, koreničiek, soľničiek, podnosov, lopárikov, svietnikov, dóz. Využíva jednoduché geometrické tvary. Ich štylizácia je vždy v súlade s funkciou. Drevo je v prírodnej farebnosti, aby vynikla jeho štruktúra, alebo je upravené lakovaním, morením. Vo voľnej interiérovej a exteriérovej plastike využíva príbuzné východiská. Katarína Hubová
Designum
Designum 2/2026
Designum 1/2026
Designum 4/2025