Prvá expozícia Slovenského múzea dizajnu otvorená

Prvá expozícia Slovenského múzea dizajnu otvorená

Trvanie: 29. jún 2018
Miesto: Slovenské múzeum dizajnu, Hurbanove kasárne, Kollárovo námestie 10, Bratislava


V piatok 29. júna 2018 sme spolu s množstvom priaznivcov otvorili prvú expozíciu nášho múzea dizajnu pod názvom 100 rokov dizajnu / Slovensko 1918 – 2018.
Prinášame vám fotogalériu a príhovor profesora Ľubomíra Longauera.

K hodnoteniu každej veci môžeme pristúpiť z dvoch základných pozícií: z pesimistickej a optimistickej. Skúsim to striedať, aby sme stáli na zemi. Už prvý pokus o vznik Umeleckopriemyselného múzea v Bratislave v roku 1928 časovo zaostával, keby sa bol podaril, slávili by sme dnes jeho 90 výročie. Ako to bolo v našom bezprostrednom okolí v rakúsko – uhorskej monarchii? Na základe modelu Londýna (1857) a Viedne (1864) bolo takéto múzeum založené v Budapešti roku 1872, o rok neskôr v Brne a v r. 1885 v Prahe. Za základ porovnávania zoberme to najmladšie z menovaných, múzeum pražské. Za ním zaostávame 133 rokov. V rokoch 1897–1899 prebehla stavba vlastnej budovy a v novej budove bola v r. 1900 otvorená jeho prvá expozícia. Nebudem ďalej pokračovať, toto porovnanie stačí, aby sme si uvedomili, kde sa nachádzame my dnes, v roku 2018, keď 118 rokov po Prahe otvárame stálu expozíciu nášho múzea.
Keď sa pozrieme na históriu pokusov o vznik umeleckopriemyselného múzea v Bratislave optimizmus nás prejde. Avšak napriek všetkým peripetiám, ktoré sprevádzali pokusy o vznik tohto múzea mám na nejaký optimizmus dôvody. Ten hlavný je: Toto múzeum konečne je.
Nesídli však v novopostavenej budove ako v UPM v Prahe pred 118 rokmi. Sídli v časti bývalých kasární v podnájme. Do tejto expozície, ktorá je v podkroví je nevábny prístup a navyše chýba výťah.
Depozity nestačia, treba uvažovať čo ďalej. A netreba na to hneď desiatky miliónov. Múzeum má 4 stálych zamestnancov, čo je žalostne málo. Navrhujeme uviesť do prijateľného stavu časť kasární a vybudovať v nich depozity, včera bolo neskoro. A perspektívne uvažujeme o budúcnosti. Nechceme vybudovať nejaké malé čiastkové múzeum v rámci SCD, ide nám o vybudovanie erbovej inštitúcie slovenskej kultúry. Už nikdy nedosiahneme rozsahu zbierok, ako má susedná Viedeň. Ale prelomili sme takmer 90 ročné prekliatie a dúfam, že naše múzeum už zostane a prežije nielen mňa.
Hoci sme za storočie v slovenskom dizajne zaznamenali veľký pokrok, bez múzea, bez zbierok a bez porovnávania veľmi nepokročíme. Naše múzeum chce byť nielen depozit realizovaných vecí, ale i ideí. Nie sme bez dejín, treba ich však dokumentovať a napísať. Čo by bola slovenská literatúra bez knižníc alebo slovenská divadelná a filmová tvorba bez archívov divadelného a filmového ústavu?
Aj my chceme zaviesť priebežné systematické výberové archivovanie slovenskej produkcie, dlhodobo tvrdím, že je to najväčšie manko slovenskej kultúry. Za relatívne malé investície môžeme vytvoriť zbierky, ktorých hodnota bude narastať. Vyzývame celú slovenskú kultúrnu obec na spoluprácu, žiadame o podporu, o nadhľad. V slovenskej kultúre je priveľa sebectva a to nielen osobného ale aj odborového, skúsme ho prekonať.
A teraz poďme k radostnejšej časti môjho príhovoru, ktorá vzbudzuje optimizmus. Veľkú väčšinu tejto zbierky tvoria dary. Darcovia sú najmä autori. Bol som prekvapený ich ochotou, výsledok je veľmi potešujúci. Zbierka je výsledok kolektívneho úsilia. Nie zberateľov, ani bohatých mecénov, takýchto donorov na Slovensku niet. Priebežne s budovaním zbierky prebieha aj výskum a jeho výsledky sú postupne publikované.
Pripravujeme koncepciu rozvoja tejto inštitúcie. Vyzývam aj slovenských politikov, aby naše úsilie brali vážne, nie sme tí, ktorí len natŕčajú ruku. To my ponúkame slovenskej verejnosti dar. Sme tu a ja opakovane jednotlivcov prosím o pomoc a štátne orgány žiadam o podporu.
Ak chceme, aby nás zahraničie akceptovalo, musíme si upratať. Podporí to našu sebaúctu a celkom určite príde aj uznanie.



Autor fotografií: Adam Šakový

Nasledujúci článokNasledujúci článok


 

Články