Česko-slovenské stretávania na Bienále v Brne

Česko-slovenské stretávania na Bienále v Brne

Marta Sylvestrová

Ak vezmeme do rúk útly, dnes už vzácny, najstarší katalóg Bienále úžitkovej grafiky Brno '64 s podtitulom Československý plagát a propagačná grafika, s ružovým bienálovým proto-logom s čiernymi vykrúteným linkami Jiřího Hadlača, objavíme v ňom mená českých a slovenských grafikov, ktorí sa zúčastnili prví na „štartovacej" a „testovacej" národnej súťaži. Ich zoznam je vytlačený na zelenom kuléri, ktorý je voľne vložený do katalógu rovnako ako rad reklamných príloh. Z Bratislavy vyslali na bienále svoje práce Ladislav Čisárik, Igor Didov, Vlastimil Herold, Čestmír Pechr, Alojz Riškovič, Ivan Štěpán, Jozef Turzo a Milan Veselý.
Víťazom súťaže sa stal typografický plagát Alojza Riškoviča k výstave modernistu Mikuláša Galandu v Slovenskej národnej galérii z roku 1963. Získal Veľkú cenu Bienále Brno 1964. Meno Galanda je na ňom rozčlenené do troch slabík s abstrahovanými písmenami, ktorých lineárne obrysy sú ukryté v ružovom pozadí. Z neho vystupujú geometrizované biele a fialové plochy písmen. Na prvý pohľad výrazná typografia, blízka Galandovmu typografickému cíteniu, zaujala porotu zloženú z výhradne českých zástupcov. Jej členmi boli okrem hlavných organizátorov Jana Rajlicha, Jiřího Hlušičku a Karla Holešovského českí grafici Václav Bláha, Jiří Hadlač, Zdeněk Sklenář, Miloš Slezák, Josef Týfa a maliar Miroslav Korčian, väčšinovým cítením rýdzo typografi. Typograf bol aj Jiří Hlušička, ktorý sa za typografa vyučil pred príchodom na strednú a vysokú školu do Brna. „Alojz Riškovič sa v celoštátnej súťaži presadil kultúrnymi plagátmi, v ktorých rátal s výtvarnou rečou písma. V jeho prehľadne riešených kompozíciách sa písmo stalo pôsobivým významotvorným prvkom, jeho práce smerovali k jednotnému grafickému štýlu.“ Druhú cenu v národnej súťaži v kategórii plagátu získal slovenský grafik Milan Veselý, ktorého Prírastky SNG 1954 – 1964 a ďalšie vystavené plagáty zaujali Hlušičku svojou modernou estetikou: „Ako druhý z najúspešnejších slovenských autorov sa tu predstavil Milan Veselý. V niekoľkých kultúrnych afišoch sa mu podarilo šťastne, vzhľadom na jeho vtedajšiu mladosť dokonca až s prekvapivou formálnou definitívnosťou spojiť graficky strohú siluetu dominantného motívu s bohatým mäkkým maliarskym riešením plochy.“ Na základe úspechu na Bienále Brno Hlušička následne zadal Veselému zákazky na propagáciu výstav Moravskej galérie v Brne, v tom čase už Milan Veselý začal úspešne spolupracovať aj s viacerými slovenskými kultúrnymi inštitúciami. Na jeseň roku 1965 sa otvorilo slovenské Bienále ilustrácií v Bratislave, známe pod skratkou BIB. Druhé Bienále úžitkovej grafiky Brno '66 bolo podobne ako BIB v Bratislave tiež medzinárodnou výstavou ilustrácie a knižnej grafiky, ale snažilo sa od Bratislavy a ďalších svetových prehliadok a medzinárodných veľtrhov detskej knihy v Bologni, Paríži, Berlíne, Tokiu a New Yorku odlíšiť. Predovšetkým širokým zacielením na všetku ilustračnú tvorbu, nové návrhy písma, edičný a vydavateľský dizajn všeobecne, okrem beletristických a detských ilustrácií na bienále v Brne figurovali tiež ilustrácie vedecké, časopisecké a novinové. Brnenské tzv. knižné bienále od svojich počiatkov kládlo dôraz okrem ilustračnej tvorby hlavne na celkovú podobu knihy: výtvarnú typografiu, tvorbu písma a ilustrácie. Prioritou organizátorov bolo ukázať návštevníkom originály ilustrácií, ktoré sú oveľa atraktívnejšie, a umožniť prezerať si originály úžitkovej grafiky priamo. Technické detaily a „fajnovosti" originálov sa reprodukciami v tlači často stierajú. Aj sami autori mali teda snahu zasielať na bienálové prehliadky originálne grafiky alebo makety svojich kníh, aby mali v súťaži väčšiu nádej na úspech. Medzi členmi medzinárodnej poroty druhého Bienále Brno '66 figurujú mená Jána Ferenčíka, významného slovenského filológa a prekladateľa, riaditeľa slovenského vydavateľstva Tatran, a výtvarného teoretika Radislava Matuštíka. Od chvíle, keď sa Bienále Brno stalo medzinárodnou výstavnou platformou a organizátorom sympózií grafického dizajnu, bola pravidelná účasť slovenských a českých predstaviteľov v medzinárodných porotách zakotvená v štatúte.

Predošlý článokPredošlý článok     Nasledujúci článokNasledujúci článok


 

Články

Vážení čitatelia a priaznivci dizajnu,

od 15. 11. 2016 sme pre verejnosť na stránke www.scd.sk/?archiv-designum sprístupnili v PDF formáte všetky vydania časopisu Designum po rok 2014 vrátane.
Vo webovom archíve časopisu www.scd.sk/?archiv-designum kliknite na obrázok obálky toho čísla, o ktoré máte záujem, otvorte odkaz online Designum a v dolnej časti obrazovky nájdete online Designum (v PDF formáte).
Pekné čítanie!