Aktuálne číslo časopisu Designum

Fenomén Fulla a jeho inšpiračný potenciál

Fenomén Fulla a jeho inšpiračný potenciál

Zuzana Gažíková

Galéria Ľudovíta Fullu v Ružomberku prezentuje slovenské výtvarné umenie už päťdesiat rokov. V porovnaní s inými galériami je však špecifická svojím poslaním. Vznikla totiž nielen ako priestor na vystavovanie diel, ktoré vo veľkorysom počte daroval Ľudovít Fulla Slovenskej republike, ale od otvorenia sa stala aj umelcovým domovom.

Práve pre túto výnimočnosť sme sa v Galérii Ľudovíta Fullu pred približne piatimi rokmi rozhodli, že sem budeme pozývať umelcov na rezidencie s požiadavkou, aby sa vo svojej tvorbe pokúsili reagovať na fenomén Fulla. Úplne na začiatku stál projekt Viac Fullu v meste (2016). Vznikol pôvodne ako snaha zviditeľniť majstrovu tvorbu v jeho rodnom meste, kde sa nachádza galéria s jeho najzásadnejšími prácami.

V projekte Re-konštrukcia Fullovho bytu (2019), ktorý sme pripravili k 50. výročiu otvorenia galérie, sme sa nezamerali primárne na Fullovu tvorbu, hoci ani tú, ako sa ukázalo, sme nemohli celkom vynechať. Po umelcovej smrti sa časť jeho bytu – ateliér, obytná hala a pracovňa – stala súčasťou expozície. Druhá časť – spálňa, kuchyňa, chodba a sociálne zariadenia – dnes slúži ako výstavná sieň. Práve na tento priestor, ktorého pôvodnú podobu nepoznáme a z ktorého neexistuje ani žiadna fotodokumentácia, sa zamerali oslovení umelci – textilná dizajnérka Michaela Bednárová, dizajnérka Sylvia Jokelová, animátor Andrej Kolenčík a grafický dizajnér Matúš Lelovský – pri fiktívnej rekonštrukcii bytu.

Výsledná výstava je vlastne site-specific inštaláciou pripravenou špeciálne pre Galériu Ľudovíta Fullu. Vznikla ako výsledok spoločnej rezidencie zúčastnených autorov, ktorí v takomto zložení spolupracovali prvýkrát. Pri hľadaní spôsobu, ako uchopiť tému a vytvoriť spoločný jednotný koncept, sa objavila aj úvaha, či pristúpiť k priestoru ako k anonymnému, od Fullu oprostenému miestu, v ktorom sa odohráva akýkoľvek rodinný život. Ukázalo sa však, že je podstatné, že ide o autentický priestor, kde majster žil a tvoril.

Umelci vychádzali z analýzy Fullovej tvorby, zariadenia zvyšnej časti jeho bytu, charakteru architektúry. Zamýšľali sa nad ľudskými, osobnostnými charakteristikami umelca, spôsobom jeho života i dobovým kontextom. Zaujal ich napríklad fakt, že Fulla svoje moderné diela nechával často rámovať do klasických ozdobných rámov. Rozpor videli aj medzi moderným objektom galérie, umelcovho domu a starožitnými kusmi nábytku alebo orientálnymi kobercami v súkromných priestoroch. To všetko boli východiská pre výslednú realizáciu, ktorej súčasť predstavovalo aj samotné meno Fulla. Pri rešpektovaní konceptu výstavy ako súdržného celku si každý z nich našiel spôsob a cestu v súlade s vlastnou odbornou profiláciou.

Vážení čitatelia a priaznivci dizajnu,
na stránke Archív sme pre verejnosť sprístupnili v PDF formáte všetky vydania časopisu Designum po rok 2017 vrátane.
 Vo webovom archíve časopisu kliknite na obrázok obálky toho čísla, o ktoré máte záujem, otvorte odkaz online Designum a v dolnej časti obrazovky nájdete online Designum (v PDF formáte). 
Pekné čítanie!