Aktuálne číslo časopisu Designum

Kultúra odpadu

Kultúra odpadu

Miroslav Chovan

Pozvoľne doznievajúcu hipsterskú hystériu, odvolávajúcu sa na návrat k tradíciám a zároveň na „eko", ktorá napokon prerástla len do pózy módneho stylingu, vystriedala vlna fanatického environmentalizmu, zakazujúceho vatové tyčinky, plastové slamky, mikroténové vrecúška, nákupné tašky a pod. Až medializáciou protestu mladej švédskej školáčky pred parlamentom v roku 2018 sa paradoxne téma ekológie dostala do diametrálne inej polohy. Omnoho častejšie sa o ekológii vyjadrujú politické autority jednotlivých štátov, sprísnené environmentálne normy tlačia výrobcov, aby využívali alternatívne zdroje atď. Jednoducho – všetci cítime, že sa niečo deje.

Pokúsme sa v krátkosti priblížiť, čo všetko predchádzalo tomuto stavu. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že súčasné environmentálne problémy súvisia predovšetkým s nástupom prvej priemyselnej revolúcie v druhej polovici 18. storočia a vygradoval ich turbulentný rozvoj moderných technológií a priemyslu v celom 20. storočí.  Podľa posledných výskumov sa však čoraz viac potvrdzuje, že človek negatívnym spôsobom výrazne ovplyvňoval životné prostredie už oveľa skôr. Poukazuje na to aj Václav Cílek vo svojej knihe Dýchat s ptáky (2008), ktorý tvrdí, že „poľnohospodárstvo vzniklo asi pred 12 tisíc rokmi v niekoľkých nezávislých centrách v Indočíne, na Prednom východe a v strednej Amerike". Podľa neho to jednoznačne dokazujú archeologické výskumy, pretože „v niekoľkých častiach sveta obsahujú vrstvy z tohto obdobia zvýšené množstvo uhlíka, ktoré najskôr svedčí o globálnom vypaľovaní saván a lesov. Týmto došlo k obráteniu prírodného trendu – k zvyšovaniu obsahu oxidu uhličitého."

Na základe týchto skutočností možno konštatovať, že globálny environmentálny problém sa začal poľnohospodárstvom a v ďalších historických obdobiach sa k nemu pridali iné okolnosti, v dôsledku čoho sme svedkami súčasnej situácie. Opäť to potvrdzuje Václav Cílek: „nečakané zvýšenie obsahu metánu pred 5 tisícmi rokmi sa kryje s rozmachom prvých ríš – Egypta a Sumerskej ríše – a tým aj s počiatkom centralizovaných zavlažovacích projektov." Pokiaľ ide o novodobé obdobie, masívna kritika a opakujúce sa výzvy v šesťdesiatych a neskôr sedemdesiatych a deväťdesiatych rokoch 20. storočia (Victor Papanek, Gro Harlem Brundtland, Rímsky klub, Greenpeace a pod.) sa stretli s nezáujmom a nepochopením politicky vplyvných osobností. Žiaľ, nepomohli ani silné argumenty vedcov, protesty aktivistov, posolstvá významných osobností, medzinárodné konferencie, hudobné koncerty a dokonca ani skrytý potenciál prudko rozvíjajúceho sa internetu. Environmentálne témy dlho zostávali len v polohe okrajových rubrík magazínov, konšpiračných teórií, prípadne štatistík.

Dalo by sa povedať, že výnimočná situácia nastala v sedemdesiatych až osemdesiatych rokoch 20. storočia, keď sa za najväčší globálny environmentálny problém považovalo narušenie ozónovej vrstvy v atmosfére – tzv. ozónová diera, ktorá sa vplyvom antropogénneho znečistenia objavila nad Austráliou, resp. Anktartídou. Až v dôsledku obmedzenia vypúšťania freónov do ovzdušia boli zaznamenané pozitívne výsledky neskorších pozorovaní, kedy sa ozónová diera začala zmenšovať. Týmto sa na nejaký čas zdali byť environmentálne problémy vyriešené, spoločnosť sa nachvíľu upokojila. Pozvoľné, veľmi pomalé uvedomovanie si vážnosti situácie následne ovplyvnili konkrétne a zároveň „neočakávané" udalosti, ako napr.: pravidelný výskyt tornád či hurikánov (Severná Amerika), tsunami (Ázia), požiare (Austrália), prívalové vody a povodne (Európa), roztápanie ľadovcov (Arktída, Grónsko), problém plastového odpadu v oceánoch, atď., ktoré jednoznačne súviseli s citeľným narušením stability klímy.

Hlasy kritikov zostali príliš dlho nevypočuté. Ľudia si len veľmi pomaly uvedomujú spomínané skutočnosti. V priebehu polstoročia bolo už dostatočné množstvo signálov na to, aby nastala zmena v spôsobe fungovania spoločnosti.

Vážení čitatelia a priaznivci dizajnu,
na stránke Archív sme pre verejnosť sprístupnili v PDF formáte všetky vydania časopisu Designum po rok 2019.
 Vo webovom archíve časopisu kliknite na obrázok obálky toho čísla, o ktoré máte záujem, otvorte odkaz online Designum a v dolnej časti obrazovky nájdete online Designum (v PDF formáte). 
Pekné čítanie!