Aktuálne číslo časopisu Designum

Michal Milan Harminc – tvorca troch slovenských múzeí

Michal Milan Harminc – tvorca troch slovenských múzeí

Jana Pohaničová

Príležitosť stáť pri zrode kultúrnej inštitúcie celonárodného charakteru patrí k ojedinelým míľnikom tvorivej činnosti výnimočných osobností európskej architektonickej scény. Nestor slovenskej architektúry túto poctu po prvýkrát zažil v Martine, a bolo mu dopriate vrátiť sa sem po rokoch opäť. Tamojšia muzeálna budova sa stala prelomovou nielen z pohľadu snáh o založenie celonárodnej muzeálnej inštitúcie, no i z hľadiska kreovania tvorivého prístupu architekta. Otázka národná, ako aj hľadanie optimálneho vzťahu medzi formou a reprezentačnou funkciou tejto ustanovizne priviedli Harminca k antickým formám. Veľké vzory z európskych centier s citom prispôsobil lokálnym pomerom a potrebám národného života v neľahkej dobe, ktorá nepriala slovenským záujmom. O výstavbe našej prvej muzeálnej budovy vo vtedajšom centre slovenského národného života sa rozhodlo na základe výsledkov architektonickej súťaže (1906). Napokon, aj so zreteľom na stanovisko už vtedy rešpektovaného Dušana Jurkoviča, porota vybrala Harmincov návrh. Vytvoril pre slovenské pomery primeraný model neoklasicistickej muzeálnej budovy s reprezentačným schodiskom uprostred a s dvojicou krídel po bokoch.

V duchu monumentality
Pragmatické spojenie formy a funkcie architektonického diela malo pre nášho architekta trvalý charakter, ktorý našiel ohlas aj v rámci návrhov a realizácií ďalších dvoch účelových budov pre národné zbierky. V čase nástupu moderny Harminc získal opäť možnosť navrhnúť múzeum, tentoraz v Bratislave (pôvodne Zemedelské múzeum, 1924, 1925 – 1928). Jeho prvý projekt nebol prijatý, zákazku nakoniec získal paradoxne bez súťaže Harminc, údajne na príhovor samotného Milana Hodžu. Odhliadnuc od tohto faktu, vytvoril národnú svätyňu, ktorá v čase ešte nevyhranenej moderny zákonite odkazovala aj na historické inšpirácie. Monumentálne priečelie s tympanónom, figurálne kompozície a reliéfy na fasádach spolu s účelne navrhnutou dispozíciou výstavných priestorov s mimoriadne ušľachtilo riešenými interiérmi vytvorili prototyp reprezentačnej národnej inštitúcie. Slovenský historik Eduard Toran, ktorý v šesťdesiatych rokoch minulého storočia ako prvý hodnotil architektovo dielo, oprávnene vyzdvihol klasický a dôstojný charakter múzea, ktoré reprezentovalo jeho príklon k štýlu modernej oficiálnej monumentality.

Funkcionalistické a moderné
Už na počiatku funkcionalistického obdobia Harminc opäť riešil úlohu, ktorou sa spomedzi slovenských architektov nemohol, a ani dodnes nikto nemôže pochváliť. Po tretíkrát v živote získal možnosť navrhnúť architektúru, ktorá bola bytostne spätá s národnou identitou. Dopomohli mu k tomu žičlivé dvadsiate roky minulého storočia, keď bola atmosféra v spoločnosti priaznivo naklonená i novátorstvu v architektúre, čím sa mali naplniť ambície mladého štátu aj v oblasti rozvoja kultúry. V tejto priaznivej spoločenskej klíme bola roku 1929 vypísaná celoštátna architektonická súťaž na ideové riešenie novej budovy SNM, mala stáť opäť v Martine na Malej hore (1929 – 1932). A hoci Harmincov návrh skončil až tretí, výbor Muzeálnej slovenskej spoločnosti poveril vypracovaním projektu práve jeho. Výrazný podiel na Harmincovom úspešnom súťažnom návrhu mal aj jeho mladý spolupracovník z ateliéru Ferdinand Silberstein-Silvan (1902 – 1983), no k modernému konceptu muzeálnej budovy prispel i sám Harminc. Keby sme mali pomenovať funkcionalistické fenomény Harmincovho tretieho múzea, patrili by k nim: úsporná estetika budovy a ušľachtilosť materiálov, logická a čistá dispozícia, progresívne konštrukcie a moderný mobiliár výstavných priestorov. Atribúty novej doby tu reprezentovali i vyspelé stavebno-technické riešenia, ako železobetónová rámová konštrukcia strechy, moderné oceľové okná či osvetlenie výstavných siení oceľovým svetlíkom.

Vážení čitatelia a priaznivci dizajnu,
na stránke Archív sme pre verejnosť sprístupnili v PDF formáte všetky vydania časopisu Designum po rok 2019.
 Vo webovom archíve časopisu kliknite na obrázok obálky toho čísla, o ktoré máte záujem, otvorte odkaz online Designum a v dolnej časti obrazovky nájdete online Designum (v PDF formáte). 
Pekné čítanie!