Nie je dôležité, kde tvorím

Nie je dôležité, kde tvorím

Jana Oravcová

Rozhovor s Markétou Novákovou

Markéta Nováková (1978) pochádza z českého mesta Nymburk. Hoci po príchode na Vysokú školu výtvarných umení si Bratislavu zamilovala, nie je pre ňu dôležité, kde žije, ale to, že môže tvoriť. Na bratislavskú VŠVU ju prilákal voľnejší prístup ku keramike a vďaka tomu sa porcelánový dizajn stal jej srdcovou záležitosťou.

Na Slovensku žijete od roku 2003, keď ste prišli na magisterský stupeň štúdia na VŠVU. Prečo ste sa rozhodli vymeniť Ateliér keramiky a porcelánu na Fakulte umenia a dizajnu Univerzity J. E. Purkyňu v Ústí nad Labem za Ateliér keramiky pod vedením Ivice Vidrovej?
Po štyroch, vlastne piatich rokoch strávených v Ústí nad Labem som sa rozhodla pre zmenu. Mali sme v tom čase detašované pracovisko v Dubí u Teplic, kde sme získali veľkorysý priestor s úžasným, takmer ideálnym vybavením na prácu s porcelánom. Bol tu dostatok kvalitného materiálu, odborná rada aj pomoc priamo vo fabrike, teda na dosah ruky, vlastne cez ulicu. Proste ideálne podmienky na tvorbu, ale takmer absolútne odtrhnutie od ostatného akademického života, ktorý sa odohrával v Ústí nad Labem. Výučbu teoretických i niektorých praktických predmetov sme mali v Ústí. Pre nás to znamenalo neustále presúvanie sa medzi Ústím a Dubím. Bol to veľmi náročný spôsob života, a tak som sa rozhodla, že je čas na zmenu. V Dubí bol ateliér zameraný predovšetkým na prácu s porcelánom, na dizajn úžitkových predmetov, ale ja som sa chcela naučiť niečo viac, spoznať niečo iné, a tak som sa rozhodla pokračovať v štúdiu inde. A prečo práve Bratislava? Ivica Vidrová a Pavel Jarkovský boli spolužiaci z pražskej UMPRUM, boli priatelia a naše ateliéry spolupracovali, zúčastňovali sme sa na spoločných akciách. S Ivicou Vidrovou som sa prvýkrát stretla na workshope študentského ročníka na sympóziu Kalinovo – Lučenec. Bolo to veľmi milé stretnutie. Keď som nejaký rok na to zastupovala svojho pedagóga Pavla Jarkovského na sympóziu Beladice – Pustý Chotár, už sme sa o štúdiu v Bratislave bavili reálne. Program ateliéru a voľnejší prístup ku keramike, práve to ma do Bratislavy prilákalo. Je to asi trochu absurdné, ale práve vďaka Bratislave som zistila, že dizajn – porcelánový dizajn je moja cesta, je mojou srdcovou záležitosťou. Mojím pôvodným zámerom bolo „iba" dvojročné magisterské štúdium, hoci počiatky boli ťažké, Bratislavu som si zamilovala, a tak som sa rozhodla v štúdiu pokračovať. Predovšetkým som chcela byť výtvarnou pedagogičkou a ak by som si mohla vybrať, bola by to práve bratislavská VŠVU. Nemala som ešte ukončené doktorandské štúdium a želanie sa mi splnilo – vyhrala som konkurz na pozíciu asistentky Ateliéru keramiky.

V súčasnosti pôsobíte ako asistentka v Ateliéri keramiky pod vedením Daniela Piršča, s ktorým tvoríte takpovediac tretí tím jeho vedenia. Ivica Vidrová svoj program charakterizovala pomerne široko „od hrnčeka po sochu“. Dá sa prípadne hovoriť o akomsi obrate od koncepčného „hlineného“ myslenia (ako charakterizovala Ivica Vidrová prístupy prvého vedenia ateliéru pod vedením Jaroslav Košša, Rudolf Malackého) smerom k porcelánovému?
Je to zmena, zmena prístupu a istý posun... V „súčasnom" ateliéri sa viac pracuje s porcelánom a naši študenti často riešia dizajn úžitkových predmetov. Iste je to odklon od prístupu Jaroslava Košša a jeho „hlineného" myslenia. Domnievam sa, že je to ovplyvnené súčasným dianím vo svete keramiky, ale aj obmedzenými možnosťami budúceho uplatnenia našich absolventov. Porcelán je pre študentov veľmi atraktívny materiál a často k nemu inklinujú, bez toho, aby sme to výrazne ovplyvňovali. Ateliér budovali Jaroslav Košš a Rudolf Malacký, neskôr Ivica Vidrová a čím ďalej, tým lepšie je vybavený. V súčasnej dobe napríklad aj plynovou pecou, ktorá umožňuje výpal tzv. tvrdého živcového porcelánu. Táto výroba na Slovensku síce nemá takú tradíciu ako v Čechách, ale našou snahou je študentov pripraviť v širokom spektre možností, materiálov a technológií, ktoré médium keramiky ponúka. Ateliér je stále otvorený všetkým možným prístupom, študenti môžu pracovať s rôznymi materiálmi – od porcelánu, cez šamotovú hlinu, kameninu až po kombinácie rôznych (i nekeramických) materiálov. Od klasických postupov, cez využitie možností nových technológií 3D tlače a CNC frézy až po experiment. Ide nám predovšetkým o rozvinutie individuálnej osobnosti študenta ako samostatne uvažujúceho výtvarníka-dizajnéra.

Predošlý článokPredošlý článok     Nasledujúci článokNasledujúci článok


 

Články

Vážení čitatelia a priaznivci dizajnu,

od 15. 11. 2016 sme pre verejnosť na stránke www.scd.sk/?archiv-designum sprístupnili v PDF formáte všetky vydania časopisu Designum po rok 2014 vrátane.
Vo webovom archíve časopisu www.scd.sk/?archiv-designum kliknite na obrázok obálky toho čísla, o ktoré máte záujem, otvorte odkaz online Designum a v dolnej časti obrazovky nájdete online Designum (v PDF formáte).
Pekné čítanie!