Poloplný alebo poloprázdny pohár?

Poloplný alebo poloprázdny pohár?

Roman Holec

K výstave venovanej storočnici Československa

Výstava na Bratislavskom hrade venovaná storočnici vzniku Československa sa stala dlho očakávanou kultúrnou a spoločenskou udalosťou. Zodpovedali tomu čas na jej prípravu i nezvyčajne vysoká finančná dotácia oboch následníckych štátov. Ako viacnásobný návštevník tejto výstavy sa pokúsim zhodnotiť výsledný projekt i dojmy, aké si mohlo odniesť publikum. Nebudem sa zameriavať na plány a zámery organizátorov, ich objektívne i subjektívne ťažkosti, komplikácie, časový stres a iné prekážky. Ide o legitímny prístup, lebo každý, kto si zaplatí vstupné, hodnotí to, čo mu predložili autori, nie to, čo mu chceli a nemohli predložiť.

Treba povedať, že väčšina návštevníkov bola s výstavou spokojná. Vďaka zámernej tematickej pestrosti si každý našiel „to svoje“. Fungoval výrazný spomienkový sentiment, jeden vnímal „svoje“ staré hračky, druhý spomínal na kuchynskú výbavu domácností, ďalší na športové úspechy či vojenčinu. Plytkosť spomienkového optimizmu asi nebola zámerom, hoci s takouto recepciou sa muselo počítať. To je však na výstavu podobného rozsahu málo. Z poznávacej stránky, dôležitej najmä (ale vôbec nielen) pre cudzincov, keď si každý našiel čo-to nové a obohatil svoje vedomosti z histórie, prípadne si utvoril komplexný obraz o už neexistujúcom štáte, mohla by sa výstava považovať za vydarený projekt. Po prvýkrát vystavené kľúčové dokumenty z dejín Československa k tomu nepochybne prispeli, hoci zážitok z takej svätováclavskej koruny určite nenahradia. Je otázne, či stáli za „výpožičnú“ cenu a do akej miery pritiahli práve tieto dokumenty návštevníkov na výstavu. Ide predsa „len“ o dokumenty a návštevníci na nich dlho oči nenechali. Vizuálny vnem tu nie je prioritný a „originálny“ obsah dokumentov je výpovedný skôr pre odborníkov.
Podarilo sa zhromaždiť celý rad veľmi zaujímavých, ba až unikátnych exponátov, ktoré „nútia“ človeka prísť aj po druhý raz, aby všetko dokázal „spracovať“. Pestrosť exponátov nenudí, ich prehustenosť neraz na malom priestore je však náročná na pozornosť a návštevník má čo robiť, aby mu nič neuniklo.
Takže, aká bola výstava z môjho, samozrejme, subjektívneho pohľadu? Páčilo sa mi tematické rozdelenie, čo umožnilo, aby sa nezanedbala takmer nijaká oblasť a nevenovala sa pozornosť len alebo prioritne len politike. V dôsledku istej atomizácie sa niektoré bloky kĺzali po povrchu a historický vývoj skôr ilustrovali ako vysvetľovali či interpretovali.

Predošlý článokPredošlý článok     Nasledujúci článokNasledujúci článok


 

Články

Vážení čitatelia a priaznivci dizajnu,

od 15. 11. 2016 sme pre verejnosť na stránke www.scd.sk/?archiv-designum sprístupnili v PDF formáte všetky vydania časopisu Designum po rok 2014 vrátane.
Vo webovom archíve časopisu www.scd.sk/?archiv-designum kliknite na obrázok obálky toho čísla, o ktoré máte záujem, otvorte odkaz online Designum a v dolnej časti obrazovky nájdete online Designum (v PDF formáte).
Pekné čítanie!