Rád sa vraciam do detstva

Rád sa vraciam do detstva

Petra Polláková

Rozhovor s Borisom Klimekom

Boris Klimek (1984) patrí k najúspešnejším mladým „československým“ dizajnérom. Absolvoval zlínsky Ateliér produktového dizajnu Vysokej školy umeleckopriemyselnej v Prahe (2004 – 2010). Dnes pôsobí v Prahe a venuje sa prevažne produktovému a interiérovému dizajnu. V rozhovore sa autorka nezamerala len na otázky spojené s autorovou tvorbou, ale pokúsila sa spoločne pootvoriť niektoré obecnejšie problémy súvisiace so štúdiom dizajnu, hľadaním vlastnej cesty a umeleckej autenticity v prostredí dnešnej českej a slovenskej kultúrnej scény.

Čo vám prinieslo štúdium na českej umeleckej škole?
Štúdium na Vysokej škole umeleckopriemyselnej v Prahe, presnejšie na jej vtedajšom detašovanom pracovisku na Katedre dizajnu Zlín, mi dalo samozrejme mnoho, hlavne pokiaľ ide o prístup k dizajnu, kritické uvažovanie, sémantiku, čo sú skvelé piliere, na ktorých dodnes staviam. Počas štúdia som absolvoval stáže v Anglicku, na Slovensku a v Česku, ktoré boli pre mňa rovnako veľmi dôležité, či už v rámci zmeny prostredia, prístupu vedenia, alebo nových pohľadov na danú tému.

Aký bol zásadný impulz pre vaše rozhodnutie ostať v Čechách i po ukončení štúdia?
V Prahe som mal už určité zázemie. Napríklad v letnom semestri piateho ročníka štúdia som bol na stáži v Ateliéri produktového dizajnu D3 v Prahe. Diplomovú prácu som robil taktiež v Prahe a navyše som tam nastúpil do svojho prvého zamestnania. V Prahe a všeobecne v Českej republike je celkovo viac možností uplatnenia v tomto odbore, preto som v podstate ani neuvažoval, že by som sa usadil a pracoval na Slovensku. V Českej republike navyše pôsobia firmy, ktoré sa neboja dať príležitosť mladým dizajnérom. Patrí k nim výrobca čalúneného nábytku mminterier alebo také zvučné firmy ako TON, Lasvit a Preciosa. Ale vzhľadom na to, že nemám úplne prehľad o situácii na Slovensku, je dosť možné, že spolupráca slovenských firiem s mladými dizajnérmi funguje do istej miery tiež dobre. Len to možno nie je príliš marketingovo a mediálne podporované, alebo dizajnéri navrhujú pod rúškom anonymity ako interní dizajnéri, čo je ostatne bežné i v Čechách.

Pre váš prístup k dizajnu sú typické konceptuálne presahy a sklon k naratívnosti. V rozhovoroch v tejto súvislosti zdôrazňujete význam príbehov a spomienok z detstva, ktoré inovatívne rozvíjate v dizajnovej tvorbe. Inšpiruje vás v tomto smere taktiež stredoeurópska tradícia a životný štýl?
Zaujal ma napríklad váš projekt čalúneného nábytku Element pre firmu mminterier, kde základný tvar sedacieho nábytku nezaprie inšpiráciu staršími historickými formami, predovšetkým pohovkami obdobia biedermeieru.

Vo svojej práci sa síce asi podvedome snažím o rozvíjanie akéhosi vlastného rukopisu, aj keď popravde ani neviem, či nejaký mám. O čo sa, naopak, príliš nesnažím, je upriamenie pozornosti na nejaký konkrétny štýl, koncept či materiál. V rámci diplomovej práce som ale dlhší čas pracoval s témou vidieka, spomienok na detstvo, s určitou nostalgiou, čo sa ostatne v mojej práci objavuje stále. Asi sa proste rád vraciam do detstva. Pri sedačke Element som sa historickými formami nijako zvlášť neinšpiroval, celkové tvaroslovie sedačky vzišlo v tomto prípade z niečoho omnoho menej poetického, a to z prostého analytického prístupu, vychádzajúceho čiastočne zo samotného zadania, ktorým bolo napríklad doplnenie chýbajúcej typológie v portfóliu firmy mminterier, z funkcie a podobne.

Často pracujete s archetypálnymi tvarmi a príbehmi, charakteristickým príkladom je určite kolekcia stropných a nástenných svietidiel Memory vo forme farebných nafukovacích balónov pre firmu Brokis. Vaše projekty si zachovávajú ľudský rozmer, hravosť, fantáziu a zároveň určitú intimitu a až poetickú atmosféru. Je pre vás dôležité nadviazať prostredníctvom tohto prístupu emocionálny vzťah s divákom, respektíve užívateľom vášho dizajnu?
Určite áno, som presvedčený, že produkt, ktorý dokáže prekročiť prechodné trendy a zároveň podnietiť ľudskú fantáziu a emócie, si vie nájsť omnoho ľahšie cestu k svojmu užívateľovi. Pre mňa je veľmi dôležité, aby som vo svojich návrhoch prinášal určitý presah, príbeh, koncept, a aby som bol presvedčený, že tieto návrhy nie sú len výsledkom páčivého tvarovania a nasledovania trendov. S takými návrhmi sa nedokážem stotožniť a ani si ich obhájiť.

Predošlý článokPredošlý článok     Nasledujúci článokNasledujúci článok


 

Články

Vážení čitatelia a priaznivci dizajnu,

od 15. 11. 2016 sme pre verejnosť na stránke www.scd.sk/?archiv-designum sprístupnili v PDF formáte všetky vydania časopisu Designum po rok 2014 vrátane.
Vo webovom archíve časopisu www.scd.sk/?archiv-designum kliknite na obrázok obálky toho čísla, o ktoré máte záujem, otvorte odkaz online Designum a v dolnej časti obrazovky nájdete online Designum (v PDF formáte).
Pekné čítanie!