Aktuálne číslo časopisu Designum

Rozhovor s Lindou Vikovou

Keramička Linda Viková (1977) študovala v Ateliéri keramiky na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1998 – 2002 a 2007 – 2009). Praktické skúsenosti zo svojho odboru nadobudla na pracovných stážach v nemeckom keramickom štúdiu Margaretenhöhe. Stredobodom jej keramickej tvorby je ekologické premýšľanie o utilitárnej nádobe – artefakte.

Rozhodla si sa teda, že tvoja tvorba už bude zasvätená výlučne prácam s úžitkovou funkciou? Vysvetli prečo.
Keďže sa živím tým, že niečo vytváram, niečo po sebe zanechávam, cítim veľkú zodpovednosť voči životnému prostrediu. Obklopujeme sa zbytočným množstvom vecí, ktoré vlastníme, a zahlcujeme nimi planétu. Ak teda aj ja neodškriepiteľne prispievam k tomuto procesu, nech je to niečím, čo je prakticky využiteľné. Nezanechávam tak snáď úplne zbytočnú stopu. Preto je aj moja autorská produkcia poskromnejšia. Radšej menej a poriadne.

Posledné asi tri roky sa venuješ interpretácii a variovaniu jedného tvaru. Zdá sa, že ešte stále nie je vyčerpaný. Tieto práce, ktoré vznikajú prevažne vtláčaním hliny do sadrovej formy, sú nielen nádobami, ale aj artefaktmi – objektmi (ide o série Stoneware Vases, Stoneware Vessels, Footed Bowls, ale jednotlivé kusy Sól, Máni alebo June). Ako si vlastne vymyslela základnú formu a vedela si že s ňou budeš tak dlho pracovať?
Uvažovala som a hľadala tvaroslovie, ktoré je univerzálne, archetypálne a zároveň organické. Tvar nádoby môže evokovať ženské krivky, hrejivé lono matky prírody. Už v predošlej tvorbe bolo pre mňa dôležité, aby bola utilitárna a viacúčelová. Delením sadrovej formy na časti som napr. pri kolekcii La piňa vytvorila z jednej sadrovej formy vázu, dózu, misku, pohár a pribudol aj tanierik. Takisto aj pri spomínanom tvare som premýšľala – čo s ním ďalej? Odliala som dve kolekcie v porceláne a kamenine, techniku vytláčania som si otestovala na veľkej ploche okrúhlej misy, ktorá vznikla v rovnakom čase. Pri tej už pre mňa nebola cesta späť k odlievaniu. Pustila som sa do vytláčania a kombinovania základného tvaru a do reliéfneho dekorovania povrchu. Používam kameninu, ktorú vypaľujem na 1 240 stupňoch. Vytváram tak vázy a nádoby, každý kus je originálny objekt. Pôvodne som uvažovala len nad rôzne skombinovanými poschodovými vázami, že s týmto tvarom budem pracovať ďalej. No len čo som začala pracovať s hlinou, uvedomila som si, že môžu vzniknúť aj menšie nádoby. Proces aj práca s hlinou sú oveľa kreatívnejšie ako liatie porcelánu do sadrových foriem. Možnosti sú nekonečné. Áno, venujem sa tomuto konkrétnemu tvaru už zopár rokov. Lenže času, ktorý venujem výlučne vlastnej autorskej tvorbe, a nedelím ho medzi učenie a produkciu našej spoločnej značky si.li., je poskromne. Takže sa môže zdať že je to dlhá doba, ale v skutočnosti je to len krátky úsek ...