Rituálne typotance okolo legendy menom Prim

Rituálne typotance okolo legendy menom Prim

Martin Pecina

Kto mal šťastie, že sa stihol narodiť do komunizmu, zaručene dostal na jubileum ako darček od rodičov alebo od šéfa v práci primky. Či to boli detské hodinky so slonom, ktoré som nosil v prvej triede, alebo luxusné Diplomat s vyrytým venovaním od kolektívu ČSD – dielňa Praha-Bubny, čo som si kúpil o niekoľko rokov neskôr, značka Prim bola všadeprítomná. Bola totiž jediná a nemala konkurenciu.
Po založení Československa pôsobilo v obidvoch častiach republiky niekoľko domácich výrobcov hodiniek, prevažne s malosériovou produkciou, ktoré tvorili protiváhu starším filiálkam nemeckých tovární. Po hanebnom februárovom puči roku 1948 boli všetky podniky buď znárodnené, alebo rovno zrušené. Tie, čo zostali, stali sa súčasťou národného podniku Chronotechna (neskôr Elton). Značka Prim bola zaregistrovaná v roku 1956, sériová výroba sa začala v roku 1957, čím sa Československo stalo jednou z dvanástich krajín na svete schopných vyrábať náramkové hodinky. Chronotechna ako jediný výrobca hodiniek v Československu vyrábal pred Novembrom ´89 približne pol milióna hodiniek ročne tesne. Možno to bola náhoda, možno zápal niekoľkých nadšencov, že bol podnik schopný vyprodukovať niektoré typy náramkových hodiniek, ktoré sa vyznačujú trvalou kvalitou. Či už to boli legendárny Prim Traktor, už spomínané puristicky dokonalé Prim Diplomat, prípadne zaujímavé sedemdesiatkové modely, známe pod všeobecným označením „televízie", išlo o zázračné príklady domáceho dizajnu.
Koniec režimu so sebou priniesol útlm, zánik alebo transformáciu väčšiny štátnych podnikov. Okrem toho aj rad súdnych sporov o známky, značky a duševné vlastníctvo. Jeden z nich sa týka aj značky Prim, o ktorú sa mnoho rokov sporia dve konkurenčné firmy. Po privatizácii zostali licencie na ochranné známky Prim v materskom podniku v Šternberku a jeho nástupca, spoločnosť Eutech, ich v roku 2001 predala spoločnosti MPM-Quality. Pre normálneho smrteľníka spor vôbec nie je zaujímavý , je to typická právnická ťahanica bez konca. Pred časom však získal nový rozmer, ktorý sa nás týka podstatne viac. Ide o autorstvo logotypu Prim z konca šesťdesiatych rokov, ktorý nahradil staršie logo, známe pod prezývkou „bochníček". Zatiaľ čo firma Elton hodinárska označuje ako autora interného zamestnanca Josefa Žida, konkurencia z Frýdku-Místku oponuje, že autorom bol externý výtvarník Jiří Rathouský – a opiera sa pri tom o jeho rozsiahly archív, v ktorom sa objavilo množstvo hodnotných materiálov.

Predošlý článokPredošlý článok     Nasledujúci článokNasledujúci článok


 

Články

Vážení čitatelia a priaznivci dizajnu,

od 15. 11. 2016 sme pre verejnosť na stránke www.scd.sk/?archiv-designum sprístupnili v PDF formáte všetky vydania časopisu Designum po rok 2014 vrátane.
Vo webovom archíve časopisu www.scd.sk/?archiv-designum kliknite na obrázok obálky toho čísla, o ktoré máte záujem, otvorte odkaz online Designum a v dolnej časti obrazovky nájdete online Designum (v PDF formáte).
Pekné čítanie!