Storočie dizajnu na českom území

Storočie dizajnu na českom území

Jana Oravcová

V českom prostredí vyšla v roku 2016 pozoruhodná publikácia Design v českých zemích 1900 – 2000 editorov Ivy Konobloch a Radima Vondráčka v spolupráci vydavateľstva Academia a pražského Umeleckopriemyselného múzea. Publikácia je výsledkom desaťročného bádateľského výskumu širokého kolektívu kurátorov, vysokoškolských pedagógov, študentov a doktorandov a vznikla vďaka grantovej podpore vedeckého výskumu financovaného vládou ČR a Ministerstvom kultúry ČR. Kniha súhrnne mapuje posledné storočie dizajnu na českom území a je ojedinelou svojho druhu, aj keď treba pripomenúť, že za posledných vyše desať rokov vzniklo u našich západných susedov niekoľko pozoruhodných titulov z tejto oblasti. Na Slovensku sa snažíme situáciu dohnať, a hoci nemáme prehľadovú publikáciu dejín dizajnu, túto medzeru zatiaľ pokrýva niekoľko edičných činov, za ktorými stoja nielen jednotlivé osobnosti, odborníci na históriu dizajnu, ale aj mnohé inštitúcie, vydavateľstvá nevynímajúc.
Práve inštitúcie hrajú dôležitú úlohu v histórii dizajnu a ako uvádza editorská dvojica Iva Knobloch a Radim Vondráček, v ich publikácii sú „predstavené v kontexte dobovo príznačných štýlov, tém, a politicko-spoločenských súvislostí. Dôraz je kladený na prínos umeleckých škôl, spolkov, časopisov, výrobných podnikov a družstiev, výskumných ústavov, dizajnérskych ateliérov a štúdií a zároveň je zhodnotený aj podiel tvorivých osobností, ktoré určovali vývoj odboru“. Opodstatnenosť zvoleného pohľadu na dejiny a súčasnosť českého dizajnu cez prizmu inštitúcií možno hľadať nielen v súčasných prístupoch nemeckej a anglosaskej literatúry, ale aj v inštitucionálnom zázemí jednej z kľúčových inštitúcií moderného dizajnu, Umeleckopriemyselného múzea v Prahe. To logicky nabáda reflektovať pojem inštitúcie v širších rámcoch. Editori sa sčasti pokúšajú prikloniť k sociologickému hľadisku uvažovaním nad rozšíreným pojmom inštitúcie („inštitúciami nemusia byť len jednotlivé organizácie, ale aj určité sociálne praktizované a presadzované sociálne činnosti“), ale aj k interdisciplinárnym presahom, príznačným pre dizajn. Zároveň priznávajú, že hoci je tu „dizajn nahliadaný v širšom problémovom spektre, než býva v umenovedných prácach u nás bežné, publikácia nemôže postihnúť všetky sociologické, ekonomické a genderové väzby, ktoré sú pre multidisciplinárny odbor významné“. Aj keď „snahou autorov bolo aspoň niektoré z nich naznačiť“, tento pokus nevyznel vždy presvedčivo. Vzhľadom na inštitucionálne východiská bola pre nich akosi logicky najbližšia umeleckohistorická metodológia, zdôvodnená inštitucionálnym prepojením výtvarného umenia a dizajnu. Na druhej strane však editori priznávajú, že inštitúcie sú „niekedy zdrojom inšpirácie, inokedy obmedzenia a prekážok“, čo implikuje určitý náznak kritického nazerania na inštitúciu múzea, a to by sa žiadalo rozvinúť.

Predošlý článokPredošlý článok    


 

Články

Vážení čitatelia a priaznivci dizajnu,

od 15. 11. 2016 sme pre verejnosť na stránke www.scd.sk/?archiv-designum sprístupnili v PDF formáte všetky vydania časopisu Designum po rok 2014 vrátane.
Vo webovom archíve časopisu www.scd.sk/?archiv-designum kliknite na obrázok obálky toho čísla, o ktoré máte záujem, otvorte odkaz online Designum a v dolnej časti obrazovky nájdete online Designum (v PDF formáte).
Pekné čítanie!