Aktuálne číslo časopisu Designum

Textilné a drevené hračky

Textilné a drevené hračky

Katarína Hubová

V Slovenskom múzeu dizajnu sa podarilo koncom minulého roka rozšíriť zbierku hračiek. Nie je to bežná záležitosť, pretože Slovensko nebolo a nie je veľmocou v ich výrobe. Charakteristické pre naše územie sú skôr hračky ako objekty – solitéry, ktoré navrhovali výtvarníci alebo dizajnéri približne od polovice šesťdesiatych rokov až do konca osemdesiatych rokov 20. storočia. Vznikali v ateliéroch ich tvorcov a skôr sa objavovali na výstavách a v časopisoch ako v predajniach. Boli to originálne hračky zväčša z dreva, textilu a iných dostupných materiálov. Problémy však boli s ich predajom a sériovou výrobou. Okrem ÚĽUV-u a predajní Diela Slovenského fondu výtvarných umení ich nebolo kde kúpiť. Išlo skôr o originály, a preto cena bola na hračku pre dieťa dosť vysoká.

Ľudmila Fintorová bola jednou z prvých autoriek, ktorá sa snažila o interaktívnu hračku z textilu, ktorá sa dala vyrobiť aj v domácom prostredí.

Do praxe vstúpila v roku 1978, keď ukončila štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Bolo to ťažké obdobie normalizácie po zlomovom roku 1968. Prebiehali previerky a ideológia bola najdôležitejšou zbraňou politickej moci, a to aj vo výtvarnom umení. Hračky jej však, našťastie, nepodliehali. Už počas štúdia na Vysokej škole výtvarných umení (1971 – 1978) navrhla hračku – textilnú bábiku spolu so strihom, ktorá by sa dala ľahko vyrobiť doma. V obchodoch nebolo možné kúpiť dizajnérsky zaujímavý produkt. Takže pre toho, kto chcel mať niečo zaujímavejšie ako bolo bežne dostať, bola domáca ručná výroba – kutilstvo alebo krajčírstvo – bežnou záležitosťou. Ľudmila Fintorová bola študentkou a zároveň matkou, preto jej tvorba hračiek bola veľmi blízka. Okrem toho bol pre ňu nezanedbateľný aj vplyv pedagógov. Predovšetkým Václava Kautmana, uznávaného dizajnéra, ktorého geniálne štylizované drevené hračky – objekty zvieratiek (vtáčikov, rýb) – neboli prekonané pre jeho špecifický autorský rukopis. Predpokladám, že si ho vybrala ako pedagóga zámerne. Ľudmila mala od detstva nevšedný vzťah k zvieratám, a to sa, samozrejme, prejavilo vo výbere tém a skvelej štylizácii jej opíc, slonov, tučniakov, líšok, mačiek, koníkov realizovaných v textile alebo dreve. Ľudmila hľadala spôsob, ako rozvíjať detskú zručnosť nenáročným spôsobom na výrobu. Často našívala na hračky gombíky, cvoky, aby sa dali jednotlivé časti rôzne odoberať a skladať. Vtipný a jednoduchý moment predstavujú napríklad hlavy vankúšových hračiek. Vankúšiky sú vôbec originálnym a ojedinelým prínosom Ľudmily Fintorovej do oblasti hračiek pre najmenšie deti. Mäkký jednoduchý tvar vankúša, tvarovaný len sťahovaním šnúrok a kombináciou rôznofarebných látok s nezameniteľným výrazom zvieratiek – líšky, hrocha, slona, mačky, psa alebo šaša či klauna, boli obľúbenou – „šmajchlovačkou“ mnohých detí. Vankúšiky boli plnené perím a textilné časti sa dali ľahko prať. Minimalizmus, alebo schopnosť Ľudmily Fintorovej maximálne zjednodušiť tvar, a pritom zachovať charakter zobrazovaného zvieraťa, sa prejavil aj v drevených skladačkách, akýchsi predchodcov puzzle. Urobila drevené škatule, do ktorých skladali deti rôzne zvieratká vyrezané ako puzzle, a tým chcela deti „donútiť“, aby sa hrali usporiadane. Ako materiál používala hlavne lipu, lebo je ľahká a ľahšie sa opracováva. Jednoduché tvary vyrezávala pásovou pílkou.

Ďalšou ucelenou kolekciou Ľudmily Fintorovej sú hojdacie koníky. Vznikli ako prototypy. Neurobila ich veľa, ale každý vynikal opäť skvelou a nadčasovou štylizáciou. Konštrukcia je z kovu a je opláštená textilom vždy na iný spôsob.

Vážení čitatelia a priaznivci dizajnu,
na stránke Archív sme pre verejnosť sprístupnili v PDF formáte všetky vydania časopisu Designum po rok 2019.
 Vo webovom archíve časopisu kliknite na obrázok obálky toho čísla, o ktoré máte záujem, otvorte odkaz online Designum a v dolnej časti obrazovky nájdete online Designum (v PDF formáte). 
Pekné čítanie!