Aktuálne číslo časopisu Designum

Tkanie/a/nie Evy Cisárovej-Minárikovej

Tkanie/a/nie Evy Cisárovej-Minárikovej

Zdeno Hogh

V Považskom múzeu v Žiline na Budatínskom hrade vo vežovej sieni Drotárskeho pavilónu sa od 12. septembra do 24. novembra 2019 konala výstava Evy Cisárovej-Minárikovej Tkanie/a/nie. Prvým impulzom na jej realizáciu v priestore so špecifickým tematickým zameraním bol autorkin súbor malých drôtených objektov kombinovaných s tkaninou z rokov 1997 – 1998. Koncept výstavy umožnil vnímať  tieto vizuálne pútavé práce v širšom kontexte jej tvorby a tvorivých experimentov.
Pri výbere diel na výstavu bolo treba prihliadať na dispozíciu priestoru, preto prezentovaný súbor obsiahol predovšetkým rozmerovo menšie diela (objekty a textilné miniatúry). Obdobie monumentálnych tkaných kompozícií pripomenula raná autorkina práca Čerešničky a neskoršia práca Nad Považím. Začiatkom sedemdesiatych rokov, keď sa na Slovensku presadzuje čoraz významnejšie autorsky tkaná tapiséria, opierajúca sa o experimenty s výrazovými možnosťami materiálov, techník aj so vzťahom plochy a priestoru, nachádza si svoju cestu a vlastný výraz aj Eva Cisárová-Mináriková (1945).
Na jej začiatku stálo štúdium na Strednej priemyselnej škole textilnej v Brne v triede textilnej designatúry Bohdana Mrázka. Svojím odborným vedením v duchu bauhausovského funkcionalistického výtvarného názoru pripravoval študentov na navrhovanie dezénov na rôzne účely a techniky spracovania textílií, od textilnej tlače až po žakárové tkanie. Výsledkom školenia v odbore boli aj praktické znalosti tkania, spracovania vlákna a zhotovovania patrón. Cieľovú stanicu absolventov predstavovali textilné továrne. Hoci Bohdan Mrázek patrí v tom čase k najprogresívnejším československým tvorcom autorsky tkaných tapisérií, podľa priznania autorky, tento druh jeho tvorby ako študentky prakticky nepoznali. Preto bolo pre ňu prekvapujúce, keď jej prísny profesor odporučil štúdium na vysokej škole. Autorkin silný vzťah k rodinnému zázemiu časom prerastie do bytostného záujmu o rodinnú históriu, históriu rodného mestečka Cífer, regiónu, krajiny, i keď dominantnou stále ostáva história textilu. Prebúdzanie „textilnej pamäti“ – tak autorka špecifikuje tento záujem a potrebu uchovávať ju – sa postupne stane jej vedomým osobnostným aj profesijným krédom.
V rokoch 1973 – 1985 vytvára niekoľko monumentálnych prác, v ktorých prostredníctvom rôznych techník tkania a materiálov voľne interpretuje citácie z neskorogotických a renesančných gobelínov. Dialóg s textilnou minulosťou začína výberom detailu a pokračuje jeho kópiou a tkáčskymi variáciami. Výber je skôr emocionálny, intuitívny, osobnostný, ale veľmi pozorný – detail musí byť pre autorku zaujímavý a motivujúci počas predpokladanej zdĺhavej dvojročnej práce. Zámerom nie je prehodnotenie obsahu zobrazenej scény pôvodného príbehu či historickej udalosti, ale skôr kreatívna hra, ktorá sa odvíja od zvoleného motívu.

Vážení čitatelia a priaznivci dizajnu,
na stránke Archív sme pre verejnosť sprístupnili v PDF formáte všetky vydania časopisu Designum po rok 2017 vrátane.
 Vo webovom archíve časopisu kliknite na obrázok obálky toho čísla, o ktoré máte záujem, otvorte odkaz online Designum a v dolnej časti obrazovky nájdete online Designum (v PDF formáte). 
Pekné čítanie!