Najnovšie správy
Slovenský dizajn v zahraničí
Príbehy pokračujú: Pripravujeme novú expozíciu Dizajn.sk
Newsletter
Výstavy
Slnko ľady láme – život a dielo sochárky Aliny Ferdinandy
Sedimenty sveta
Dizajn bez hraníc
Akcie
Komentovaná prehliadka výstavy NCD24 s kurátorom Jurajom Blaškom v Košiciach
MEDZINÁRODNÁ KONFERENCIA „COMMON SPACE PLATFORM“
Slovensko-nemecký projekt Photography as a Weapon – Bauhaus, Class Struggle and Activism in the Work of Irena Blühová
ECB hľadá dizajn budúcich eurobankoviek – prihlásiť sa môžu aj dizajnéri a dizajnérky zo Slovenska
Dielo dizajnu
Stolovacia súprava s „lodičkovými“ miskami a doštičkami v tvare rybičiek, Stanislav Koreň, 1962
Dielo Stanislava Koreňa môžeme členiť do niekoľkých okruhov so subjektívnymi i spoločenskými problémami. Prvý okruh predstavuje široký súbor predmetov výsostne funkčného zamerania. Patria sem realizácie rozličných stolovacích súprav, príbory i svietniky z ktorých je značná časť v zbierke Slovenského múzea dizajnu. Pri spracovaní materiálu dreva Koreň používa techniku sústruhovania, ktorá najlepšie vyhovuje jeho cieľom. V niektorých prípadoch uskutočňuje i farebnú úpravu povrchu. V Múzeu dizajnu sa nachádza stolovacia súprava misiek a doštičiek na krájanie, so zaujímavým autorským tvarovaním do podoby jednoduchých, geometrizovaných lodičiek (misky) a rybiek (doštičky). Príznačne pre obdobie svojho vzniku je dôraz kladený na prirodzenú krásu materiálu. Druhý okruh tvoria interiérové aj exteriérové plastiky s dekoratívnou funkciou, ktoré zaujmú jednoduchosťou a uvážene štylizovaným tvarom. Návrhy pre výtvarné dotvorenie architektúry sú treťou oblasťou, v ktorej autor vyniká.
Osobnosti dizajnu
Zuzana Zemanová
Zuzana Zemanová po ukončení štúdia na Škole umeleckých remesiel v Bratislave na oddelení keramiky Júlie Horovej pokračovala vlastnou praxou vo vyštudovanom odbore. Napriek tomu, že niekoľko jej prác vlastní Slovenská národná galéria v Bratislave, a taktiež Galéria mesta Bratislavy, o jej tvorbe a živote vieme toho len málo. Zuzana Zemanová pochádzala z rodiny, v ktorej vládla tvorivá atmosféra aj vďaka kominárskemu majstrovi – zberateľovi, strýkovi Emilovi a o 15 rokov staršiemu bratovi – maliarovi Jankovi Alexymu. Podľa výpovedí tých, ktorí si ju trochu pamätali, krehká dáma Žulka viedla utiahnutý život, skromne vyrábala robila svoju keramiku pre ľudí. Bola povahovo iná ako jej verejne sa angažujúci brat. Možno aj veľký vekový rozdiel je dôvodom, prečo sa v spomienkach Janka Alexyho Žulka, aj napriek spriaznenosti duší, čo sa týka lásky k umeniu, často nevyskytuje. Predsa sa však o nej zmieňuje vo svojej knihe Ovocie dozrieva – Spomienky maliara (1957): „Raz sme navštívili ateliér sochára Ladislava Majerského a moja sestra, ktorú sme doma volali Žulkou, vzala do rúk hlinu a začala modelovať. – Veď vy ste sochársky talent! – povedal Majerský prekvapene. – Prihláste sa do Školy umeleckých remesiel. A tak sa stalo.
Designum
Designum 2/2025
Designum 1/2025
Designum 4/2024
