Designum 1/2014

Maroš Schmidt Igor Didov (1931 – 2002) bol dizajnér a historik umenia, ktorý nepoznal nečinnosť. Neustále navrhoval. Ceruzka s papierom boli neoddeliteľnou súčasťou jeho osobnosti. Návrhy značiek, piktogramov, plagátov a propagačných letákov sa v jeho náčrtníkoch striedali s návrhmi priemyselných výrobkov, barokových zábradlí, bytových interiérov a záznamami myšlienok pre prednášky o výtvarnom umení a dizajne. Prostredníctvom spomienok syna Iva Didova, a rozprávania priateľov – spolupracovníkov Františka Buriana a Mariána Drugdu, aj dostupných materiálov sa autor príspevku pokúsil spracovať príbeh dizajnéra, ktorý mal výnimočný talent, neuveriteľný tvorivý záber a cit pre dizajn. Po skončení vysokej školy (študoval v rokoch 1953 – 1958 odbor dejín umenia a histórie na Filozofickej fakulte UK v Bratislave) sa začal naplno venovať navrhovaniu výrobkov a grafickému dizajnu, aktívne sa zapájal do výtvarného a spoločenského diania. Pôsobil ako asistent na VŠVU v Bratislave, aj ako vedúci oddelenia Úžitkovo-priemyselného výtvarníctva v Slovenskej národnej galérii. Pracoval na Povereníctve školstva a kultúry, neskôr ako riaditeľ Rady výtvarnej kultúry a výroby na Slovensku, v sedemdesiatych rokoch bol riaditeľom Inštitútu priemyselného dizajnu a súčasne pôsobil ako pedagóg na Strednej priemyselnej škole technickej v Košiciach. Popritom aktívne realizoval vlastné návrhy pre priemysel, zapájal sa do súťaží a organizoval viaceré kolektívne výstavy autorov z oblasti úžitkových umení vrátane zahraničných expozícií.