Designum 1/2019

Kvalita knižného dizajnu je ukrytá v detaile

Kvalita knižného dizajnu je ukrytá v detaile

Ján Kralovič

Rozhovor s dizajnérom Petrom Gálom

Peter Gála (1988) študoval na Strednej umeleckej škole v Trenčíne a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (2007 – 2013). Ťažiskom jeho tvorby je dizajn knižných publikácií, ktoré dopĺňajú viaceré autorské projekty, plagátová tvorba a organizačno-manažérske projekty. Pravidelne spolupracuje s vydavateľstvom Artforum. Charakteristickou črtou jeho práce je dôraz na čistou knižného layoutu, prehľadnosť a kompozičná jasnosť publikácií, ako aj zmysel pre nápaditý detail, ktorým ozvláštňuje vizuálnu podobu knihy. Vyváženie materiálovej a výtvarnej podoby knihy vždy smeruje ku kultivovanému výsledku s pridanou hodnotou. V Národnej cene za dizajn 2018 boli nominované 3 projekty, na ktorých sa podieľal: kniha Majstrovstvo za dverami, výber textov kapely Modré hory: Dobré slohy a priestorové ilustračné dotvorenie čakárne na Kramároch s názvom Galéria ľudského tela. Od roku 2014 je predsedom ASIL-u – Asociácie ilustrátorov.

Dôležitým obdobím pre grafického dizajnéra je prechod zo školského prostredia na profesionálnu scénu, aby vedel presadiť svoju tvorbu v rámci odboru i na „trhu“. Pre teba bol tento prechod plynulý? Aké boli tvoje prvé realizácie v rámci graficko-dizajnérskej praxe?
Škola zohrala v tomto veľký význam, pretože nás študentov vtiahla do profesijnej komunity a spoznal som ľudí, s ktorými často spolupracujem dodnes. Prechod zo školy do praxe bol tým veľmi plynulý, vlastne sa tieto dve obdobia navzájom aj prelínali. Ešte počas štúdia som brigádoval v Bibiane zoznámil som sa s Vladimírom Michalom a ocitol v Artfore. Pridal som sa do klubu dizajnérov – k Palovi Bálikovi a Erikovi Grochovi – , ktorí pre Artforum robili knihy. Knižný dizajn som si v tom čase veľmi obľúbil. Som totiž veľký detailista a skôr vytrvalý bežec ako šprintér. Kniha svojimi náležitosťami, ktoré sa pri jej dizajnovaní vyžadujú, veľmi sedí k mojej „náture“. Následne sa začal rozširovať okruh vydavateľstiev, s ktorými spolupracujem a takto fungujem dodnes. Knihy tvoria najväčšiu časť môjho portfólia a najviac ich vyšlo práve v Artfore.

V tvojom portfóliu sa nachádzajú rôzne typy kníh: odborné publikácie (Agata Schindler: Maličká slzička, 2016), memoárová literatúra (Anna Ötvös: Lolina kniha, 2018), poviedkové výbery (Pavol Rankov: Na druhej strane, 2013), rozprávky (Gianni Rodari: Rozprávky po telefóne, 2016), poézia (Modré hory: Dobré slohy, 2016, spolupráca s Martinou Rozinajovou) alebo komiks (Anna Kratochvílová: M&m, 2017). Ktorý z týchto žánrov a literárnych foriem ti najviac vyhovuje?
Postupne a veľmi prirodzene sa profiluje určitý typ kníh, na ktorých najčastejšie pracujem. Stále viac ma bavia odborné knihy, kde je text veľmi štruktúrovaný. Je to veľká výzva navrhnúť dizajn tak, aby sa čitateľ v takejto náročnej publikácii dobre orientoval. Ale veľmi si užívam aj klasickú výtvarnú časť práce – návrh obálky. Je pravda, že moje portfólio obsahuje knihy rôznych žánrov. Nie je to tak, že by som si výrazne vyberal, na ktorej knihe budem alebo nebudem pracovať. Nie som taký vyhranený, že by som určitý typ vyslovene odmietol. Ani ponúk nie je toľko, aby som niektorú odmietol v prospech inej. Každá kniha je výzvou. Niektorí vydavatelia už vedia, že v tých náročnejších knihách sa vyžívam, že viem byť celkom rýchly a efektívny, vyslovene mi ich prenechávajú. Takými boli napríklad Lolina kniha, Mária Janšáková a jej Cela č. 20 alebo Maličká slzička. Veľmi rád spolupracujem aj s ilustrátormi na detských knihách. K nim mám blízko aj vďaka Asociácii ilustrátorov – ASIL, ktorú popri práci vediem. Viacerí ilustrátori ma vďaka tomu poznajú a občas si ma vo vydavateľstve aj vypýtajú na spoluprácu. Veľmi ma baví takéto knihy nielen graficky upravovať, ale tiež s ilustrátormi konzultovať výtvarnú podobu ilustrácií.