Designum 1/2019

„Hlavným a základným bludom moderného umeleckého priemyslu je nepríjemná okolnosť, že totiž vôbec nie je moderný,“ provokatívne konštatuje Karel Teige, architekt a jeden z najvýraznejších predstaviteľov československej avantgardnej kritiky bytovej kultúry a umeleckého priemyslu. Vo svojej ostrej polemike v magazíne Bytová kultura z rokov 1924 – 1925 vyčíta aktuálnej praxi umeleckého priemyslu v Československu nepochopenie požiadaviek doby. Tie podľa neho určujú rezolútne a konzekventné riešenia v procese tvorby produktov. Tieto riešenia nadväzujú na ďalšie problémy, automaticky utvárajú novú situáciu a vzbudzujú zase nové potreby a požiadavky. „Modernosť je kladná a racionálna odpoveď na otázky našej súčasnosti,“ vyhlasuje Teige.

Koncept „modernosti“ predstavuje jeden z najzásadnejších ideálov modernistickej teórie a kritiky umeleckého priemyslu, respektíve dizajnu v medzivojnovom období v zahraničí i Československu. Ako sa však vysvetľuje hodnota „modernosti“ v tejto dobe a ako sa vzťahuje k potrebám meniaceho sa každodenného života v mestskom prostredí? A predovšetkým, aké princípy stanovuje pre tvorbu úžitkových predmetov?

V jednotlivých textoch architektov, umeleckopriemyselných tvorcov i kritikov z oblasti kultúry a hospodárstva, uverejňovaných v odborných periodikách, sa koncept modernosti objavuje v rôznych interpretáciách a prisudzujú sa mu viaceré významy v rozličných kontextoch. Význam modernosti sa odvodzuje od dobových okolností, prostredníctvom nej sa pomenúvajú meniace sa nároky mestského obyvateľstva na životný štýl, definujú potreby človeka novej doby, predostierajú argumenty na uskutočnenie zmien vo funkčnom určení aj formálnom riešení úžitkových predmetov atď.

Karel Teige nastoľuje ideál modernosti vo svojich textoch v polovici 20. rokov. Podľa neho moderný umelecký priemysel vyjadruje svoju dobu a touto myšlienkou deklaruje interpretáciu modernosti vo vzťahu ku konceptu „ducha doby“. Priekopníci moderny týmto konceptom legitimizovali inováciu foriem úžitkových predmetov a architektúry a zároveň zavrhli historizmu aj dekorativizmu (v zmysle zdobenia ornamentom v podobe dodatočne aplikovaného prvku). Popularita tohto konceptu na prelome storočí súvisela podľa Pavly Pečinkovej s vtedajšími slohotvornými ambíciami.