Designum 1/2020

Možno plagát nezmení svet, ale je dôležitým hlasom

Možno plagát nezmení svet, ale je dôležitým hlasom

Robert Paršo

Lech Majewski (1947) je profesor na Akadémii umení vo Varšave, kde vedie Katedru grafického dizajnu. Vo svojej tvorbe nadväzuje na najlepšie tradície poľskej školy plagátu a svoj hravý, ale sofistikovaný štýl rozvíja aj v tvorbe značiek a knižnom dizajne.
Je držiteľom mnohých medzinárodných ocenení za svoju tvorbu a jeho štúdio vyhľadávajú študenti so záujmom o doktorandské štúdium, medzi nimi aj zopár Slovákov.

Bratislavu navštívil pri príležitosti otvorenia výstavy svojich plagátov s názvom Hlava v obraze, ktorá sa konala v Poľskom inštitúte v Bratislave 22. 1 – 4. 3. 2020. Mimochodom, značku poľských inštitútov k ich 70. výročiu navrhoval tiež.

Ako prezident Medzinárodného bienále plagátu vo Varšave úzko spolupracuje aj s Trienále plagátu v Trnave. Vďaka našej spolupráci a otvoreniu výstavy v Bratislave mohol vzniknúť tento krátky rozhovor.

Čo ťa priviedlo ku grafickému dizajnu? Aké boli tvoje predstavy, naplnili sa?
Rozhodol som sa študovať u Henryka Tomaszewského. Študentov učil myslieť a uvažovať vizuálne. Viedol nás k hĺbkovej analýze problému a hľadaniu odpovedí na tento problém. Varoval nás najmä pred samoúčelnou dekoráciou. Popritom som študoval aj maľbu. Na tvorbe plagátu sa mi ale páčilo, že keď som ho navrhol, nasledujúci deň bol v meste. To bola na rozdiel od maľby okamžitá konfrontácia s divákom.

Aká bola v čase tvojho štúdia atmosféra na škole a v spoločnosti? Mali ste kontakt so zahraničím?
Atmosféra na Akadémii výtvarných umení bola jednoducho skvelá. Bol to čas poľskej plagátovej školy a všetci jej najlepší predstavitelia boli práve u nás. Popri tom sa vo Varšave konalo Medzinárodné bienále plagátu. Vďaka tomu sme mali veľa kontaktov s umelcami z celého sveta. Spolupracovali sme aj so zahraničnými univerzitami, najmä francúzskymi. Navyše mnoho zahraničných študentov prišlo na stáž práve k Henrykovi Tomaszewskému.

Ako spájaš svoju tvorbu s vedením katedry a vyučovaním?
Času nie je nikdy dosť. Príliš veľa práce a zodpovednosti. Život je krátky a človek by toho toľko chcel stihnúť. No prácu so študentmi milujem. Teší ma, keď vidím ako sa vyvíjajú a stávajú sa z nich umelci. U mňa sú zvyčajne tri roky. A potom idú dobyť svet. Deväťdesiatpäť percent z nich pracuje v odbore a mnohí z nich žnú mimoriadne úspechy. Veľa ich ostáva učiť na našej aj iných univerzitách.

Aký je tvoj prístup k študentom? Čo považuješ za najdôležitejšie, aby si osvojili?
Ku každému študentovi pristupujem osobne. Trvám hlavne na tom, že každý si musí nájsť vlastný vizuálny jazyk. Lebo výtvarné techniky a trendy sú veľmi premenlivé a hlavne, sú iba nástrojom. Nikdy nenahradia hlavu. Mám na to učebný postup, ktorý im v tom pomáha.

Robíš workshopy v zahraničí? V ktorej krajine vidíš najväčší potenciál? Ako vnímaš väčší podiel žien v grafickom dizajne?
Vieš, mladí ľudia sú dnes celkom globalizovaní. Rovnaké počítače, rovnaké programy, rovnaká kultúra. Každý vie o každom všetko. Snažím sa ich upozorniť, že je dôležité vedieť, odkiaľ pochádzajú, vnímať, aké emócie súvisia s ich identitou. Iba tak budú môcť svetu ponúknuť niečo originálne. Ak budú dobre poznať vlastné tradície a kultúru, bude im ľahšie búrať ich a budovať nové. A pokiaľ ide o ženy, podľa môjho názoru prichádza ich čas. Vidím to na svojich študentkách. Samozrejme, mnohé z nich neskôr padnú do pasce rodinných povinností a nerovného partnerstva, ale sú to skvelé umelkyne. Spolupráca s nimi je prínosná. Sú špecifické.