Designum 1/2020

Využitie mikrorias v kontexte priemyselného dizajnu

Využitie mikrorias v kontexte priemyselného dizajnu

Tibor Antony

Dizajnérsky výskum zameraný na využívanie biotechnológie mikrorias bol predmetom výskumnej časti dizertačnej práce Aplikácia mikrorias v kontexte priemyselného dizajnu – holistické prístupy v procese dizajnérskej tvorby, ktorý som v Ústave dizajnu Fakulty architektúry STU v Bratislave realizoval v rokoch 2015 – 2018. Zaoberal sa otázkou udržateľnej výroby potravín, ktorá v súčasnosti nie je energeticky efektívna, je zbytočne centralizovaná, a preto má aj výrazný podiel na tvorbe skleníkových plynov. Venoval sa možnosti implementácie biotechnológie mikrorias v rovine materiálnych objektov, ako aj služieb, pretože ich najcennejšie vlastnosti sú multifunkčnosť a environmentálne efektívny rast.

1. Teoretické východisko
Podľa Janet Ranganathan, viceprezidentky pre vedu a výskum WRI (World Resources Institute), sa do roku 2050 očakáva pokračujúci nárast globálnej populácie zo 7 miliárd na 9,6 miliardy. Predpokladá sa, že do toho istého roku 70 % obyvateľstva bude žiť v urbánnych oblastiach (Kitamori, 2012), čo bude následne vytvárať zvýšený dopyt po službách a potrave. Nárast populácie do roku 2050 o takmer dve miliardy bude znamenať, že treba vyrobiť celkovo o 69 % viac kalórií ročne na Zemi (Ranganathan, 2013).

2. Mikroriasy, Spirulina a výskum
Mikroriasy sú vodné mikroskopické organizmy, ktoré sú pre svoj multifunkčný charakter a jednoduchú podstatu sľubný materiál na riešenie špecifických otázok udržateľnosti spoločnosti. Boli to prvé organizmy na svete, ktoré vybudovali kyslíkovú atmosféru, ako ju poznáme dnes. Preto implicitne obsahujú už všetko, čo je nevyhnutné pre zdravie a blaho zložitejších foriem života. Mikroriasa Spirulina platensis je považovaná za superpotravinu, ktorá obsahuje takmer všetky nevyhnutné živiny pre človeka a rozhodne ju nemôžeme považovať len za doplnok stravy. Jej výroba je navyše veľmi efektívna a jednoduchá, a preto predstavuje vhodného kandidáta na environmentálne udržateľný spôsob stravovania.

Spirulina je jedna z najviac preskúmaných a prebádaných rias, má výnimočné nutričné zloženie, pre ktoré bola vyhlásená za potravu budúcnosti (OSN, World Food Conference 1974).

3. Príklady využitia mikrorias
Z poznania minulosti, ako aj súčasnosti môžeme povedať, že spôsoby a možnosti, ako kultivovať Spirulinu, sú veľmi pestré. Na lokálnej komunitnej úrovni by sme mohli spomenúť projekt EnerGaia pod vedením Saumila Shaha, strojného inžiniera, ktorý vyvinul systém foto-bio-reaktorov umiestených na strechách budov. Farma je určená na lokálnu kultiváciu Spiruliny, ktorá je následne distribuovaná v čerstvej forme do priľahlých potravín danej mestskej štvrte. Kultivátory predstavujú uzavretý systém pozostávajúci z plastový cylindrických vakov, ktoré sú vystužené oceľovým pletivom. Umiestnenie na streche však neprináša pridanú hodnotu vo forme vizuálneho oživenia mestských aglomerácií. Riešenie pôsobí technicky a priemyselne bez snahy o vyššiu pridanú hodnotu. Cieľom je len finálna živina a jej kvalita a distribúcia.

4. Autorský výskum
Produkt – Spirulina Lamp je koncipovaný ako sofistikované interiérové svietidlo, ktoré umožňuje kultiváciu Spiruliny v domácom alebo reštauračnom prostredí. Základná hodnota produktu spočíva v priamej konzumácii vysoko výživnej potravy bez nutnosti použitia sprostredkovateľov. Jeho pridanou hodnotou je, že kultivátor používa časť svetla aj na nasvietenie interiéru, čím sa stáva plnohodnotným doplnkovým svietidlom. Kultivátor je prvým syntetickým svietidlom svojho druhu, ktorý produkuje potravu pre človeka. Celé zariadenie je navrhnuté ako interiérový doplnok do obývacieho či jedálenského priestoru. Objem dvadsiatich piatich litrov zabezpečuje dennú produktivitu okolo 20 gr čerstvej biomasy za deň, čo pokrýva dvojnásobok odporúčaného denného príjmu Spiruliny pre dospelého človeka.