Designum 1/2020

Za hranice tradičného vnímania a chápania textilného dizajnu

Za hranice tradičného vnímania a chápania textilného dizajnu

Lenore Jurkyová

Rozhovor so Zuzanou Zmatekovou

Zuzana Zmateková (1989) je textilná dizajnérka, v súčasnosti študuje v magisterskom programe Móda, odev a textilný dizajn na Aalto University School of Art, Design and Architecture v Helsinkách. Počas štúdia v Ateliéri textilného dizajnu VŠVU v Bratislave (2008 – 2015) absolvovala ďalšie študijné pobyty: v programe Inovácia textilného dizajnu na Nottingham Trent University a na Fakulte textilného dizajnu na Polytechnike v Lodži. Má za sebou pracovné stáže v oddelení Colour and Trim Volkswagen AG Design, v oddelení digitálnej tlače na textil módneho domu Alexander McQueen či v talianskej firme na výrobu luxusných tkaných látok Clerici Tessuto. Ako dizajnérka textilných potlačí pracovala pre francúzsku firmu Mitwill Textiles Europe či slovenskú značku Nehera. Dlhodobo sa zaujíma o inovatívne technológie, nové médiá, virtualitu a efemérnosť. Výslednom jej výskumu v oblasti nových médií je taktiež projekt ConTEXt, ktorý získal špeciálnu Cenu poroty v súťaži Národná cena za dizajn 2019 – Produktový dizajn.

Zhovárame sa niekoľko mesiacov po tom, čo si spolu s Matejom Fandlom získala Cenu poroty v Národnej cene za dizajn za projekt ConTEXt. Ako projekt vnímaš v kontexte svojej tvorby?
Celý proces sa začal už počas môjho štúdia na VŠVU. Dá sa povedať, že to bol môj prvý odvážnejší počin v textilnej tvorbe. Našla som si tému, ktorá ma zaujíma, a tú som previedla do textilu. Ten projekt bol trochu na hrane, prvýkrát som sa totiž odvážila vystúpiť zo svojej komfortnej zóny. Rozhodla som sa spolupracovať s programátorom a povedala som si, že sa pokúsime urobiť kolekciu látok inak. Takže na základe našej spolupráce najskôr vznikol projekt Data Textiles a neskôr tiež ConTEXt.

ConTEXt je kolekciou látok utkaných na žakárovom tkáčskom stave. Zvolila si žakár kvôli jeho schopnosti plasticky previesť do materiálu zobrazované štruktúry, alebo ti šlo o spojenie futuristického námetu s tradičným remeslom?
Keď som na tom projekte začínala pracovať, určite tam nejaká spojitosť medzi programovaním a žakárovým strojom bola. Žakárový stroj bol totiž prvý mechanizovaný stroj, ktorý využíval systém jednotiek a núl, na základe čoho potom vznikali prvé kalkulačky, počítače a podobne. V projekte ConTEXt som však žakárovú techniku tkania využila len na vytkanie vzoru. V podstate som iba vybrala farby a väzby, ktoré sa následne vytkali. To nebola žiadna veda. Ale teraz, keď rozumiem žakáru viac, naozaj vidím ďalšie možnosti a prepojenia tejto tkáčskej techniky a programovania: každý pixel v programovaní je vlastne väzbou. V súčasnosti sa stále hľadajú dokonalejšie metódy, ako čo najvernejšie previesť obraz do žakárovej tkaniny.

Tvoje návrhy vo Fínsku zaujali miestnu firmu Lapuan Kankurit. Ako k tomuto stretnutiu došlo?
Stala som sa súčasťou školského projektu Pattern Lab. Ten pod záštitou Aalto University School of Arts, Design and Architecture funguje ako profesionálna firma na textilné potlače. Každý rok sa vytvorí tím jedenástich študentov a každý z nich navrhne kolekciu asi tridsiatich vzorov. Tie potom ponúkame klientom v rámci osobných návštev alebo na veľtrhoch. Lapuan Kankurit si takto vybrali aj niekoľko mojich návrhov a bolo veľmi príjemné s nimi spolupracovať. Zaujímalo ich, čo ma pri tvorbe konkrétnych vzorov inšpirovalo, kto som a aký je môj štýl. Asi ako jediní stále vyrábajú všetok svoj sortiment vo Fínsku a kladú veľký dôraz na kvalitu materiálov a udržateľnosť. Fínsko je zvláštna krajina, kde sa veci dajú niekedy robiť menej komerčne a viac poeticky.