Designum 1/2021

Európan Adolf Loos. Nielen brnianske stopy

Európan Adolf Loos. Nielen brnianske stopy

Jindřich Chatrný

Mnoho Loosových myšlienok, postrehov a úvah vrátane umelcovej preslávenej štúdie Ornament a zločin (1908), ktorá sa stala vo svojej dobe senzáciou – a treba povedať, že celkom oprávnene – inšpirovali či provokovali celú vtedajšiu spoločnosť. Nie je teda prekvapivé, že osobnosť a dielo brnianskeho rodáka Adolfa Loosa (1870 – 1933) vzrušuje už niekoľko generácií historikov umenia a teoretikov architektúry. Jeho literárne presahy, kontakty s intelektuálnou a umeleckou bohémou a neúnavné hľadanie „kultúry každodennosti“ priťahujú dnes aj bádateľov a bádateľky z iných oborov. Loosov život a umelecká tvorba sú stále nenahraditeľným zdrojom poznania, podnetov a potešenia pre odborníkov, ale aj milovníkov modernej architektúry a dizajnu.    Pri príležitosti 150. výročia narodenia svetoznámeho architekta vyhlásili v januári 2020 Národní památkový ústav a Muzeum hlavního města Prahy Rok Adolfa Loosa. Významnou spolupracujúcou inštitúciou sa stalo Muzeum města Brna, ktoré prezentovalo výstavu Evropan Adolf Loos. Nejen brněnské stopy. Jej autorom bol Jindřich Chatrný v spolupráci s Dagmar Černouškovou a ďalšími kolegami. K výstave vyšla rovnomenná publikácia, ktorá prináša najnovšie bádateľské poznatky o diele a osobnosti Adolfa Loosa, a to predovšetkým v súvislosti s jeho „brnianskymi stopami“.       

Adolf Loos je považovaný za Rakúšana, pretože prevažná časť jeho života a diela je spojená s Viedňou. Svoj „najkrajší dom“ realizoval v Prahe, v hlavnom meste niekdajšieho Československa, ktorého občanom sa stal po rozpade rakúsko-uhorskej monarchie. Hoci je architekt Adolf Loos známy ako svetoobčan a vskutku jeden z prvých Európanov (odtiaľ názov výstavy a knižného titulu), po celý život si ponechal v Brne domovské právo. To bol tiež jeden z hlavných impulzov na realizáciu výstavy prezentovanej verejnosti v sídle Muzea města Brna – na brnianskom hrade Špilberk; prínosné nielen svojím vedeckým obsahom a štruktúrou, ale aj zo stránky jeho sprostredkovania cez výstavné médium.    

Návštevníci mali možnosť vidieť modely vybraných Loosových stavieb, originálnu projektovú a písomnú dokumentáciu, fotografie, audiovizuálne dokumenty alebo sa ocitnúť v pôsobivej replike segmentu interiéru reprezentatívnej jedálne Bauerovho zámočku – dnes prakticky jediná konzistentná brnianska Loosova realizácia. Výstava ponúkala pohľad nielen na osobnosť a tvorbu Adolfa Loosa, ale odhaľovala aj časť nie príliš známej brnianskej histórie. Prostredníctvom unikátnych fotografií priblížila život ľudí, ktorí v interiéroch vytvorených Loosom bývali, napríklad rodinu priemyselníka Viktora Bauera. Jemu architekt navrhol vilu (1913 – 1914), podľa všetkého aj reštauračný a ubytovací objekt v Hrušovanech u Brna (1915 – 1916) a adaptoval jeho rodinné sídlo – brniansky zámoček (1921 – 1925).        

Predstavená bola prvá Loosova brnianska realizácia – prístavba domu Karla Herolda (1910 – 1912) a projekt „domu na streche“ (1930 – 1931) pre podnikateľa Heinricha Jordana, ktorý skončil vo fáze ideovej štúdie. Vystavená autentická plánová dokumentácia k objektu patrí k najcennejším zbierkovým predmetom uloženým vo fondoch oddelenia dejín architektúry múzea. Chef d'oeuvre výstavy sa stala takmer neznáma kresba Adolfa Loosa; ide o kresbu perspektívy sály (haly) parížskeho bytu Heleny Rubinsteinovej (1924) z brnianskeho súkromného majetku. Pripomenuté boli „brnianske stopy“ architektov Karla Hofmanna a Felixa Augenfelda, ktorí patrili k užšiemu okruhu žiakov Loosovej súkromnej stavebnej školy a v moravskej metropole realizovali dom pre Paula a Mariettu Himmelreichovcov (1927 – 1928). K „brnianskym stopám“ patrí aj Loosova spolupráca s architektom Paulom Engelmannom na návrhu domu pre Hermanna Konstandta v Olomouci (po 1914).