Designum 1/2021

ID 2D: Igor Didov – nepoznaný grafický dizajnér

ID 2D: Igor Didov – nepoznaný grafický dizajnér

Silvia Kružliaková a Maroš Schmidt

Tento rok si pripomíname 90. výročie narodenia významného slovenského dizajnéra Igora Didova, ktorý je známy najmä ikonickými tvarovými riešeniami z oblasti priemyselného dizajn. Aj keď ťažisko jeho práce spočívalo predovšetkým v priemyselnom dizajne a v teórii umenia, okrajovo sa venoval i tvorbe úžitkovej grafiky. Jeho práca v tejto oblasti však doteraz nebola zmapovaná.

Dopátrať sa k autorstvu v komunikačnom dizajne z obdobia päťdesiatych až sedemdesiatych rokov 20. storočia nie je vôbec jednoduché, keďže v tom čase sa propagačná grafika často realizovala v réžii výtvarne zdatných zamestnancov inštitúcií či podnikov. Meno autora návrhu tak ostávalo zahalené rúškom tajomstva, no práve vďaka pozostalostiam s kresbami či náčrtmi je možné identifikovať aj dosiaľ autorsky neurčené realizácie.     

Dar, ktorý tak trochu zmenil dejiny dizajnu 

V roku 2012 daroval Ivo Didov Slovenskému múzeu dizajnu rozsiahlu pozostalosť svojho otca Igora Didova, ktorá obsahovala sadrové modely, prototypy, technické výkresy, fotografie a veľké množstvo skicárov s nákresmi a poznámkami, ktoré nám umožnili odhaliť zákulisie tvorivej činnosti tohto významného dizajnéra, teoretika a propagátora slovenského dizajnu. Medzi množstvom náčrtov a voľných figurálnych kompozícií sme v starých blokoch našli prvé skice zrealizovaných i nezrealizovaných výrobkov, ako aj množstvo ideových návrhov z oblasti propagačnej grafiky. Listovanie v pokreslených a maľovaných papieroch, ktoré pred šesťdesiatimi rokmi slúžili dizajnérovi ako záznam jeho myšlienok, má charakter veľmi dôverného rozhovoru. Na jednej strane je to vzrušujúci stroj času, vďaka ktorému spoznávame nepoznané, na strane druhej aj veľký rešpekt k práci, ktorá si zaslúži úctu napriek tomu, že zapadla prachom zabudnutia. 

Inštitúcie, výstavy, podniky

Ako absolvent úžitkovej grafiky mal blízko k praktickému výtvarnému prejavu, čo nenarušilo ani štúdium dejín umenia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (1953 – 1958). Práve naopak. Jeho poznámkové bloky z čias štúdia sú ilustrované portrétmi spolužiakov, návrhmi priemyselných výrobkov a grafickými návrhmi na značky, obaly a plagáty. V tomto období aktívne tvoril najmä priemyselný dizajn, zapájal sa do súťaží o tvarové riešenia a hodnotiacim komisiám predkladal najrôznejšie sadrové prototypy, ako písací stroj, svetlo na bicykel alebo vypínače a zástrčky. Práve počas štúdia bol prijatý jeho návrh na dizajn rádioprijímača Tesla 308U. Po skončení štúdia pôsobil ako asistent teoretických predmetov na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1956 – 1959) a neskôr ako kurátor v Slovenskej národnej galérii (1960 – 1969). Z jeho okrajového záujmu o komunikačný dizajn v podobe plagátov či drobnej grafiky možno usudzovať, že mal v inštitúcii príležitostne aj funkciu grafického dizajnéra.

Logá a značky

Značkou, ktorej množstvo variant existuje naprieč všetkými blokmi a náčrtníkmi, je jeho vlastné logo ID. Jednotlivé strany blokov lemujú rozkresby návrhov na rozličné písmená, nápisy a  značky na produktoch, ako napríklad na návrhu realizovaného ponorného teplomera (1958), na ktorý umiestnil rôzne typy veľkého písmena B. Príležitostne sa tu objavujú výtvarné cvičenia alebo hry s návrhmi existujúcich výrobkov alebo značiek bez ďalších ambícií. Jedným z príkladov je aj variovanie loga Slovenskej národnej galérie, kde písmená SNG stavia do rôznych pozícií a dopĺňa ich inými znakmi. Ako však rozlíšiť, či ide o hru alebo o reálny návrh? Aj preto je pre nás ťažké na základe takýchto kresieb priradiť jednoznačné autorstvo loga Kinex alebo Palma práve Igorovi Didovovi, hoci mnohé tomu nasvedčuje.