Designum 1/2021

Kristína Šipulová. Ísť vlastným tempom

Kristína Šipulová. Ísť vlastným tempom

Michala Lipková

Kristína Šipulová (1991) je absolventkou magisterského štúdia v Ateliéri textilnej tvorby na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (2012 – 2018), počas ktorého absolvovala výmenný pobyt na oddelení textilu na nórskej Oslo National Academy of Arts. Už počas štúdia sa zúčastnila na viacerých pracovných stážach v zahraničí. V dánskom štúdiu Beck&Kinch v roku 2015 realizovala ručne tkané textílie pre značku Chanel1 a bola súčasťou tímu pracujúceho na textilnej inštalácii pre galériu Utzon Center v Aalborgu. V roku 2016 absolvovala stáž v parížskom štúdiu uznávanej trendforecasterky Lidewij Edelkoort (Studio Edelkoort / TrendUnion). Jej diplomová práca Ručné tkanie v súčasnom dizajne a móde, ktorá sa zaoberala vzájomným vzťahom kvality textílií a časovej investície do procesu ich výroby, poukázala na dôležitosť návratu k tradíciám, ako aj ich posunu k inovácii. Výskum realizovaný v rámci záverečnej práce sa stal základom kolekcie Post Process, ktorá bola v roku 2019 prezentovaná na týždňoch dizajnu v Miláne, Paríži, ale napr. aj na London Design Fair. Po skončení štúdia na VŠVU sa Kristína opäť vrátila do Francúzska, a to na stáž do parížskeho štúdia experimentálnej dizajnérky Marl?ne Huissoud, na to nadväzovali účasť na workshope v známej Domaine de Boisbuchet a pracovná ponuka z International Fashion Academy (IFA) v Paríži, kde Kristína začala pôsobiť ako lektorka kurzov textilu a teórie farieb. Po roku pôsobenia na IFA Paris sa rozhodla vrátiť na Slovensko a v septembri 2019 založila vlastné štúdio, ktoré sa venuje dizajnérskej tvorbe úzko nadväzujúcej na ideu odevov z vysokokvalitných, trvácnych, často na mieru realizovaných textílií. Spolu s Paulínou Blahovou rozbehla unikátny online projekt Kanava, nazvaný podľa rovnomennej vyšívacej tkaniny, ktorého cieľom je prezentovať proces skrytý za objektmi súčasných tvorcov, pohybujúcich sa v oblasti remeselnej tvorby či experimentálneho dizajnu. 

Stáže v zahraničí ti podľa tvojich slov ukázali „ako sa dá s jednoduchými drevenými krosnami vyrobiť niečo exkluzívne1“. Vo svojom ateliéri pracuješ na autentických, vyše storočných krosnách. Aké sú možnosti a limity tejto technológie?

To, že sú látky tkané ručne, mi dáva výhody ako kombinovanie hrubších a jemnejších vlákien, ktorých kombinácie by boli pri priemyselnej výrobe nemožné. Takéto kombinácie dokážu vytvoriť vlastnosti v látke ako napríklad to, že sa menej krčí, aj keď je to hodváb alebo ľan.

Témy environmentálneho dopadu a sociálnych inovácii v oblasti textilnej produkcie sú momentálne v tvorbe mladých dizajnérov viac než aktuálne. Často sú však predmetom kritiky pretože sa ťažšie „replikujú“ a „škálujú“. Môžu digitálne výrobné technológie pomôcť podporiť lokálnu výrobu? 

Myslím, že áno. Pre mňa bolo na začiatku dôležité svojou tvorbou akoby „hlasnejšie komunikovať to, čomu verím”. Ak by sa to časom rozšírilo o iné technológie a postupy alebo celkovo iné projekty a nezostala by som len pri ručnom tkaní, stále by som chcela komunikovať hodnoty, ktorým verím. Začala som v menšej mierke, ale som otvorená technológiám a spoluprácam, ktoré by lokálnu výrobu podporovali a rozvíjali. Viem si predstaviť, že by sa moja tvorba posunula smerom k manufaktúram, a tak k výrobe viacero kusov v menších sériách, no úplne smerom k masovej produkcii nie. 

1VÁRADYOVÁ, B.: Tkala látky pre Chanel. Teraz chce priniesť remeslo do každodenného života Slovákov. Dostupné na: https://www.forbes.sk/tkala-latky-pre-chanel-teraz-chce-priniest-remeslo-do-kazdodenneho-zivota-slovakov/