Designum 2/2018

Homo arbiter formae na festivale Sensorium

Homo arbiter formae na festivale Sensorium

Eva Pavlovičová

Na začiatku mája sa v Bratislave uskutočnil tretí ročník festivalu umenia, dizajnu a kreatívnych technológií Sensorium, tento rok na tému Homo Arbiter Formae – človek, ktorý robí estetické rozhodnutia. Program a dramaturgia festivalu Sensorium vznikli v spolupráci s Eduardom Pratsom Molnerom, spoluzakladateľom festivalu, kreatívnou producentkou Carmen Salas a holandskou organizáciou TodaysArt.

Pojem Homo arbiter formae zaviedol americký teoretik umenia a technológií Jack Wesley Burnham Jr., pôvodne sochár, pracujúci najmä s fenoménom svetla. Patril k propagátorom systémového umenia, pričom tento pojem použil v článku Real Systems Art v časopise Artforum v roku 1968. Burnham učil aj dejiny umenia a pôsobil aj na MIT, a to v Centre pre pokročilé vizuálne štúdiá (1968 – 1969). Je autorom kníh Beyond Modern Sculpture: The Effects of Science and Technology on the Sculpture of this Century (1968) a The Structure of Art (1971). V článkoch Systems Esthetics (1968) či Real Time Systems (1969) skúmal systémový prístup k umeniu. Pôsobil ako editor v časopisoch Arts Magazine (1968 – 1970) a Artforum (1971 – 1973).

Práve rola tvorcu ako „systémového mysliteľa“, zaoberajúceho sa definíciou systémov pravidiel, procesov a parametrov, bola jednou zo základných myšlienok umelcov, ktorí prednášali a vystavovali na podujatí Sensorium. Rozpätie tém bolo široké, od umelej inteligencie cez generatívny dizajn, architektúru, video, VR, prepojenú spoločnosť, Internet of Things, embodiment, hudbu, divadlo, tanec, až po módu budúcnosti. Komunita medzinárodných kreatívcov prostredníctvom workshopov, prezentácií a performancií ponúkla náhľad do budúcnosti kreatívneho priemyslu. Vo svojich príspevkoch vychádzali z vyššie uvedeného konceptu Homo Arbiter Formae. Podľa Burnhama „... produkty, či už v umení alebo živote – sú čoraz viac irelevantné a objavuje sa odlišný súbor potrieb: tie sa točia okolo takých záležitostí, ako je udržanie si biologickej obývateľnosti planéty, vytváranie presnejších modelov sociálnej interakcie, porozumenie rastúcej symbióze vzťahu človeka a stroja, zavádzanie priorít pre využitie a uchovávanie prírodných zdrojov, definovanie alternatívnych vzorcov vzdelávania, výkonnosti a voľného času... Práve sa nachádzame v prechode od kultúry zameranej na objekt ku kultúre zameranej na systém. Tu zmena nenastáva z vecí, ale zo spôsobu, akým sú vytvárané.“