Designum 2/2018

KAŽDÝ DIZAJNÉR JE SVOJÍM SPÔSOBOM ARCHIVÁR

Silvia Bárdová

Rozhovor s historičkou dizajnu Leah Armstrongovou
2. časť

Popri učení na univerzite pracuješ aj v Nadácii Victora J. Papanka, kde vedieš jeho archív. Aké je hlavné poslanie nadácie a čím je pre teba výnimočná?

Pre nás v nadácii je dôležité, že Victora Papanka neoslavujeme, ale pokračujeme v jeho odkaze tým, že sme kritickí a tvoríme určitý priestor na kritické myslenie v dizajne. Jedna z jeho najdôležitejších zásluh je podľa mňa to, že bol naozaj kritickým mysliteľom. O dizajne uvažoval veľmi nezvyčajne a inovatívne, vzdelával sa v oblasti antropológie, sociológie a etnografie, zaoberal sa spoločenskými a humanitnými vedami, čo v tom čase nebolo bežnou súčasťou diskusie o dizajne. Pre nadáciu je naozaj dôležité pokračovať v týchto aspektoch dizajnérskeho výskumu a viesť kritickú debatu o kľúčových témach Victora Papanka. Každé dva roky organizujeme sympózium, prostredníctvom ktorého sa snažíme presadzovať nové oblasti dizajnérskeho výskumu a myslenia. Vlani sa sympózium konalo v Londýne ako súčasť podujatia London Design Festival a jeho témou bola etika v dizajne, keďže tá tvorila veľkú časť Papankovej práce. Vďaka tomu, že archív je otvorený priestor, môžu k nám prísť výskumníci, a to nielen dizajnéri, ale ktokoľvek, kto má záujem dozvedieť sa viac o jeho práci. Každý piatok ráno tu máme čitateľov nielen z univerzity, ale aj ľudí, ktorí proste hľadajú nejakú knihu z Papankovej knižnice. Takýto otvorený a nehierarchický postoj bol vo všeobecnosti súčasťou jeho profesionálneho prístupu.

Ktoré doterajšie aktivity a spolupráce boli pre nadáciu najzaujímavejšie? Pripravujete tento rok nejaké konkrétne podujatie?

Na príprave minuloročného sympózia sme napríklad spolupracovali s Rakúskou ambasádou v Londýne, čo bolo veľmi príjemné. Je zaujímavé prepájať Papanka s rakúskym dedičstvom, pretože bol známy hlavne ako americký kritik dizajnu, keďže v Amerike dlhodobo žil. Z tohto hľadiska je dôležité, že bol jeho archív presunutý do Viedne, jeho rakúsky pôvod bol dôležitou súčasťou jeho identity. Spolupracovali sme tiež s univerzitou v Brightone, kde som absolvovala doktorandské štúdium. Spolupráca sa týkala medzinárodných dizajnérskych organizácií a ich politiky. Vďaka Papankovmu odkazu sme ako nadácia schopní pracovať medzinárodne, keďže neustále cestoval a mal kontakty po celom svete. Je dôležité mať tento medzinárodný kontext stále na mysli, aby sme sa nestali príliš lokalizovaní a zachovali si globálne poslanie.

Tento rok organizujeme veľkú výstavu v spolupráci s Vitra Design Museum, ktorú iniciovala Alison Clarková, ktorá je zároveň jednou z kurátorov. V múzeu boli projektom výstavy nadšení a videli to ako príležitosť preskúmať alternatívne pohľady na dizajn a jeho úlohu v spoločnosti. Výstava bude otvorená tento rok v septembri a jej témou bude politika dizajnu. Bude sa zaoberať politickými otázkami v dizajne s využitím bohatých materiálov z archívu Victora Papanka a pravdepodobne odhalí aj niektoré nečakané aspekty jeho práce ako dizajnéra. Väčšina ľudí totiž pozná Papankovu knihu Design for the Real World (Dizajn pre reálny svet), ktorá je podľa všetkého stále najlepšie predávanou knihou teórie dizajnu, ale zoznam jeho publikácií je obsiahly a mnohé z nich sa často nespomínajú. Bude zaujímavé pozrieť sa na jeho prácu v plnom rozsahu, nielen na jeho pôsobenie ako sociálneho dizajnéra, ako býva označovaný v súčasnej dizajnérskej diskusii. Výstava taktiež prinesie novodobé príklady ďalších dizajnérov, ktorí pracujú s podobnými myšlienkami alebo sa zaoberajú rovnakými problémami ako on.