Designum 2/2020

Chcem, aby sa látkam vrátila ich hodnota

Chcem, aby sa látkam vrátila ich hodnota

Zuzana Zmateková, spolupráca Róbert Repka

Rozhovor s Maarit Salolainen 

Celoživotné skúsenosti získavala fínska textilná dizajnérka Maarit Salolainen vo všetkých oblastiach textilnej tvorby. Začínala ako úspešná textilná umelkyňa, neskôr pôsobila ako freelance dizajnérka a postupne začala pracovať pre textilný priemysel ako kreatívna riaditeľka v jednom z najväčších a najluxusnejších textilných závodov na svete, Vanelli v Turecku. 

Pedagogicky pôsobí v magisterskom programe Móda, odievanie a textilný dizajn (Master's Programme in Fashion, Clothing and Textile Design), od roku 2013 je profesorkou 3D povrchového dizajnu textilných materiálov (3D Surface Design, Especially Textile Materials) a od 2014 vedie študijný projekt PatternLab na Aalto University v Helsinkách. V roku 2013 získala cenu Dizajnér roka, ktorú udeľuje Fínska asociácia dizajnérov.

Rozhovor pripravila Zuzana Zmateková (v spolupráci s Róbertom Repkom), ktorá v súčasnosti pokračuje v štúdiu na Aalto University v Helsinkách pod pedagogickým vedením Maarit Salolainen.

V čom je podľa vás textilný dizajn špecifický v porovnaní s inými dizajnérskymi disciplínami?

Aby človek prežil v textilnom priemysle na takej pozícii, ako som ja, nestačí len ovládať dizajnérske a umelecké zručnosti, ale aj technické. Následne by ste ich mali vedieť všetky tri prepojiť. Naozaj, do nejakej miery musíte byť inžinierkou. Ja som ňou vo svojej praxi tak zo šesťdesiatich percent, pričom zvyšok je osobná kreativita. Nechcem však umenie podceňovať. Je dôležitý a nevyhnutný komponent súčasných technických riešení. Práve spájanie umenia a technológie môže vyústiť do funkčného dizajnu alebo konceptu. Na mojej práci obdivujem práve to, ako kreatívne môžem pristupovať k technológiám. Najobľúbenejším aspektom dizajnu je pre mňa preto práca s rôznymi textilnými technikami a s možnosťami ich kreatívneho prepojenia, ktoré vo výsledku môžu vyústiť do nádhernej látky. Asi aj preto som sa stala kreatívnou riaditeľkou v textilom priemysle. Môžem čerpať inšpiráciu z viacerých oblastí a následne ako dizajnérka vo fabrike viem, aké kreatívne možnosti mám, akú látku som schopná vytvoriť. V konečnom dôsledku základom tejto práce je stále len kombinovanie materiálov a štruktúr. Podľa môjho názoru je textil o tom, ako ísť hlbšie, než len tlačiť printy na látky.

Okrem množstva skúseností a technických zručností vyžaduje textil najmä pochopenie toho, čo sú tkaniny a látky. Napríklad ja na svojej pozícii musím rozumieť technikom a textilným inžinierkam, ktoré majú na starosti fungovanie závodu. Som na ich úrovni, aby som porozumela možným dôvodom, ak niečo nie je technicky realizovateľné, ale aj aby som vedela argumentovať a pýtať sa prečo. Naše klientky a klienti chcú od takej špecializovanej spoločnosti, akou je Vanelli, neustály progres a inovácie. Chcú vidieť nový spôsob prístupu k textilu, nielen nový kvet na látke. A to sa nám darí. Ja som si nikdy nemyslela, že v textile existuje nejaká hranica toho, čo je možné. Myslím si, že žijem svoj sen práve preto, akou dizajnérkou sa mi podarilo stať.

Aká dôležitá je pre vás otázka udržateľnosti? 

To je momentálne asi najzásadnejší aspekt celej textilnej produkcie. Všetko teraz vychádza z princípu udržateľnosti a je po nej veľmi veľký dopyt. Ak však porovnám módny priemysel s textilom, tak napríklad interiérový textil je vo svojej podstate udržateľnejší, keďže nepodlieha sezónnym zmenám. Jeho cieľom je, aby látky vydržali čo najdlhšie. Napríklad čalúnenie musí predsa vydržať desať, dvadsať či tridsať rokov, počas ktorých sa tiež musí dať prať. Nikto nechce, aby čalúnenie vydržalo jednu sezónu. Presne v takýchto momentoch sa ukazuje, aké dôležité sú technológie. Látky by mali prinášať do priemyslu inovácie a zmeny, preto im tiež musíte rozumieť a mali by ste o nich vedieť rozprávať. Takmer na každom veľtrhu, kde náš textil prezentujem, sa už pomaly cítim ako konzultantka pre udržateľný textil. Každý klient sa zaujíma o udržateľnosť a ja musím vedieť vysvetliť jednotlivé procesy výroby. Klientky už totiž nezaujímajú osobné dôvody a príbehy, ktoré stoja za vizuálnou formou kolekcie.