Designum 2/2020

Nový softvér H.U.R.B.A.N. selector rozširuje možnosti tvorby dizajnu

Nový softvér H.U.R.B.A.N. selector rozširuje možnosti tvorby dizajnu

Lucia Dubačová

Nové výskumno-vývojové oddelenie Slovenského centra dizajnu, ktoré prezentuje svoje aktivity pod značkou Inolab, začalo realizovať  v rámci cezhraničného projektu Dizajn a inovácie viaceré zaujímavé projekty. Jedným z nich je softvér H.U.R.B.A.N. selector (HUman Revolution Born in Algorithmic connectioN), ktorý rozširuje možnosti tvorby dizajnéra v digitálnom navrhovaní, bádaní a experimentovaní s novými 3D tvarmi. Vznikol v spolupráci s tímom Inolabu a štúdiom Subdigital.

Výskumné a vývojové oddelenie, pri ktorého vzniku stála riaditeľka SCD Mária Rišková a aktuálne ho vedie Maroš Schmidt, má ambíciu stať sa autoritou v oblasti kreatívneho výskumu prepojeného na školy, výskumné strediská a dizajnové štúdiá. Jeho cieľom je budovať samostatnú, neakademickú platformu, hub spájajúci start-upy, fakulty a rôzne sektory. 

Inolab by mal slúžiť ako kontaktný bod Slovenského centra dizajnu s verejnosťou, jeho úlohou je aktivovať a stimulovať kreatívne komunity na nové druhy spoluprác, prepájanie expertíz a vzájomnú výmenu vedomostí. Hnacou silou, zdrojom inšpirácie, ideí a identifikácie potrieb sú práve rôznorodé pracovné skupiny dizajnérov, kultúrnych manažérov, technológov, vedcov a výskumníkov, ako aj kurátori Slovenského múzea dizajnu. Predmet záujmu interdisciplinárnych pracovných skupín predstavuje výskum a vývoj experimentálnych nástrojov a metód určených dizajnérom a ďalším tvorcom. Ďalším zo zámerov je aj postupné formovanie týchto pracovných skupín do think tanku, ktorý by sa venoval témam zameraným na progresívny dizajn. 

Pôvodná idea sa zrodila u vedúceho Slovenského múzea dizajnu SCD a dizajnéra Maroša Schmidta. Už od štúdia v Ateliéri transport dizajnu na VŠVU túžil po nástroji, ktorý by mu poskytol bezhraničné možnosti výtvarnej tvorivosti a oslobodil dizajnéra od neefektívneho vytvárania nekonečných alternatív štandardných 3D foriem v navrhovacích softvéroch. Chcel zmeniť „flow” kreatívneho procesu tvorcu tvaru. Na to, aby dosiahol želané výsledky výberom vhodného finálneho tvaru z interpolácie 3D modelov, potreboval úplne nový typ nástroja, ktorý aktuálne neponúka žiadny dostupný 3D modelovací softvér. „Ľudia potrebujú nástroje, ktoré pracujú s ich predstavivosťou a zároveň im umožnia vytvoriť úplne nový produkt s vlastným potenciálom pre život. Pred dvoma rokmi, keď som ľuďom opisoval projekt, pýtali sa, prečo vytvárať ďalší 3D modelovací softvér, veď ich už existuje mnoho. Ale tu ide o niečo úplne iné. Pri tvorbe nových 3D tvarov v programoch ako Rhinoceros, Alias či Autodesk 3ds Max som nikdy nebol s výsledkom úplne spokojný. Nebola to tvorba, ale geometrická drina. Potreboval som niečo, čo by stimulovalo moju predstavivosť, aby som mohol vyberať dosiaľ nepoznané a pracovať so špecifikami nového tvaru,” hovorí Maroš Schmidt. Hlavnou funkciou nástroja je práca s existujúcimi, vstupnými 3D modelmi, na ktorých základe automaticky generujeme nové priestorové tvary. Generovanie vieme ovplyvniť nastavením parametrov, a tým dosiahnuť vysokú výtvarnú kvalitu želaných výstupov vo formáte .obj. Proces výberu výsledného tvaru a jeho opätovnú hybridizáciu s iným objektom môžeme opakovať donekonečna. Pri nových digitálnych nástrojoch sa často stretávame s obavou, že budú nahrádzať tvorivú prácu človeka-dizajnéra. V našom prípade je strach zo straty kontroly nad generovaním nových tvarov neopodstatnený. H.U.R.B.A.N. selector je navrhovaný ako nástroj, ktorý pomáha rozšíriť tvarovú predstavivosť dizajnéra. Bez aktívnej spolupráce človeka a softvéru by algoritmus sám osebe nevedel dosiahnuť relevantné výsledky. Ako ďalej uvažuje Maroš Schmidt: „Každý z nás si dokáže vybrať peknú stoličku, obľúbenú šálku alebo krásne auto. Vyberáte si tvar – inak povedané, ste tvarový selector. Digitálne technológie prenikajú za hranice našich tvarových predstáv. Ak chceme vytvoriť nový tvar, musíme ich tam pustiť. Som presvedčený, že v súčasnosti sme svedkami vzniku nového odvetvia, ktoré nazývam digitálne remeslo.”