Designum 2/2020

Výstava Rozum verzus cit, ktorá sa konala v Krajskej galérii výtvarného umenia v Zlíne a Galérii G18 na Fakulte multimediálnych komunikácií Univerzity Tomáša Baťu, bola súčasťou spoločného rozsiahleho projektu pracovníkov tejto univerzity a Národného technického múzea v Prahe a mapovala československý dizajn v technických disciplínach v rokoch 1918 – 1992. Prvá z dvoch „zlínskych" prezentácií sa zameriavala na históriu dizajnu v Zlíne v rokoch 1918 až 1958. Výstava v krajskej galérii a sprievodný katalóg (ako výsledky aplikovaného výskumu) reflektovali prenikanie firmy Baťa do oblasti strojárstva v medzivojnovom období, pôsobenie Školy umenia v Zlíne v priebehu štyridsiatych rokov, osobnosť Vincenca Makovského a jeho žiaka Zdeňka Kovářa, ktorý položil základy výchovy priemyselných dizajnérov v Zlíne. Pozornosť však venovali aj neskorším významným spoluprácam zlínskych dizajnérov s automobilkou Tatra v Kopřivnici, ktorá sa začala rozvíjať už pred polovicou päťdesiatych rokov. Výstava v Galérii G18 sa, naopak, viac zamerala na históriu Školy umenia (1939 – 1949) a rozvoj zlínskych progresívnych vzdelávacích inštitúcií v medzivojnovom období (Masarykova pokusná diferencovaná meštianska škola, Baťova škola práce, Študijný ústav), ktoré vytvorili  dôležité predpoklady na jej založenie.

Už počas prípravnej fázy výstavy Rozum verzus cit bol akcentovaný dôraz na súdobé edukatívne prostriedky, aby umožnili návštevníkom všetkých vekových kategórií hlbšie preniknúť do veľmi komplexnej problematiky priemyselného dizajnu. Zároveň s interpretáciou historickej témy, obohatenej o nové poznatky získané počas výskumu, bolo cieľom poskytnúť návštevníkom možnosť spoznať niektoré z všeobecnejších tém (princíp odlievania, ergonomické princípy tvarovania, aerodynamika automobilu a pod.), napríklad prostredníctvom interaktívnych prvkov, rozšírenej reality (AR) alebo 3D tlače.  Preto tento projekt realizovali v spolupráci s kreatívnou agentúrou Little Greta, ktorá čerpala z bohatých skúseností z oblasti inovatívnych technológií.

Osobitnú pozornosť v rámci výskumu počiatkov zlínskeho dizajnu  venovali najmä okolnostiam vzniku „ikony" zlínskeho priemyselného dizajnu – revolverovému sústruhu R50 Moravských akciových strojární (MAS). „Nerobíme vlastne nič nové. Vykopávky ukázali jasne, že napríklad v Egypte alebo v starom Grécku vededli už v staroveku spracovávať predmety dennej potreby s dokonalým umeleckým vkusom. A ak je dnes jednou zo životných potrieb stroj – prečo by sa mu malo umenie vyhýbať?" Týmito slovami lakonicky zhrnul prácu na návrhu revolverového sústruhu R50 v roku 1940 jeho autor – sochár Vincenc Makovský. Dnes už vieme, že vtedy (aj napriek autorovej skromnosti) nastal dôležitý dejinný moment histórie zlínskeho aj československého dizajnu, ktorý stál na pomyselnom začiatku snáh o spoluprácu výtvarníka (dizajnéra), konštruktéra a lekárov študujúcich choroby z povolania.