Designum 2/2020

Rozhovor s Martinou Figusch Rozinajovou

Martina Figusch Rozinajová (1984) je dizajnérka, ktorej meno je uvedené vo vyše 60 tirážach prevažne kníh pre deti. V zápase o vyššiu vizuálnu úroveň školských učebníc bojuje na strane funkčnej estetiky o zlepšenie sústredenia žiakov pri písaní a čítaní. V spolupráci s Jánom Filípkom sa pustila do prehodnotenia stereotypov v písmach v slovenskom školskom systéme. Pozitívny výsledok im priniesol výskum a vývoj písaného tzv. spojitého písma pre prvé ročníky základný škôl. Za svoju prácu získala tri ocenia v súťaži Národná cena za dizajn v kategórii študentský komunikačný dizajn: v roku 2009 za kolektívny študentský projekt Dizajn na kolesách, 2011 za katalóg k fotografickej výstave Archive a 2013 za projekt Nové učebnice, zaň získala aj  Cenu novinárov na tomto bienálnom ročníku národnej súťaže. 

Knihy, pre ktoré vytvorila dizajn, sa „pravidelne“ objavujú medzi víťazmi súťaže Najkrajšie knihy Slovenska. 

Osobnému kontaktu sme sa pre pandémiu COVID-19 museli vyhnúť. Rozprávali sme sa spolu formou četovania cez sociálnu sieť, ktorá nám poskytla v časoch koronavírusu priestor na udržanie spoločenských kontaktov a vzájomného „zdieľania“ toho, o čom premýšľame, čím sa zaoberáme... vitajte v našom rozhovore. Zdieľame...

Tvoja magisterská práca – učebnica Výtvarná výchova sa zaoberala polygrafiou od výberu vhodného typu papiera až po tlač, dokonca aj obsahom... bola to táto téma, resp. projekt, čo odštartoval tvoj nápad venovať sa učebniciam a školskému písmu? Vyvinula si s Jánom Filípkom písmo pre prváčikov, ktoré si školy môžu stiahnuť ZADARMO na www.skolskepismo.sk. Zaujímavý a odvážny projekt, ako to ovplyvnilo tvoj ďalší profesijný život?

Projekt Školské písmo je ďalšia kapitola, ktorá vznikla pri tvorbe knihy Abecedárik od Daniela Heviera. Pri tvorbe knihy som zistila, že v 21. storočí nemáme na Slovensku digitálnu verziu školského písma. A práve v tomto období (2017) na Ministerstve školstva plánovali uzákoniť používanie „iba“ jedného druhu spojeného písaného písma pre školy. Školy, ktoré používali novodobé špeciálne vyvinuté spojité písané písmo Comenia script, by ho tak nemohli používať. Nakoniec to neuzákonili. Našťastie! Ako odporúčanie vhodného školského písma rozposlali z ministerstva školstva rozbitmapovanú abecedu, čiže sa mali začať používať nejaké rozkockované písmenká, ktoré by si každý prekreslil podľa seba. A tak to vlastne funguje dodnes... každé vydavateľstvo má „svoju“ prekreslenú abecedu.

Takže si sa snažila s Jánom Filípkom vniesť trochu poriadku do písania v školskom systéme?

Presne tak. Rozmýšľali sme aj o tom, že by sme abecedu, ktorú ministerstvo rozoslalo ako odporúčanú, iba prekreslili a ponúkli ju ako digitalizovaný a najmä funkčný font. Pri výskume sme prišli na to, že budeme musieť urobiť razantnejší redizajn písma a nadviazať na originálne tvary z roku 1932, ktoré boli jednoduchšie ako súčasné. Najviditeľnejšou zmenou „našej novej” abecedy je tvar malého t a zmodernizovanie veľkých písmen. Výhodou je, že digitalizovaný font môžu využívať samotné učiteľky vo Worde a vytvoriť si vlastné materiály na precvičovanie písania. Dúfame, že uľahčíme prácu vo vydavateľstvách pri zalamovaní Šlabikárov a písaniek.

Ako funguje vyučovanie písania v školách? Asi ste si tým s Jánom pri skúmaní problematiky prešli. Viem, že ste sa snažili riešiť „večný“ problém ľavákov...

Kedysi v školách ľavákov preúčali na pravákov. Ale to bolo aj z praktických dôvodov, pretože sa deťom pri písaní ľavou rukou rozmazával tuš. Dnes sa už žiaci nepreúčajú. 😊