Designum 2/2020

Presne pred rokom sa v pražskom Umeleckopriemyselnom múzeu (UPM) konala výstava Odvaha a risk. Století designu v UPM kurátorky Ivy Knobloch, ktorá so spoluautormi Jiřím Fronekom, Milanom Hlavešom, Evou Uchalovou, Radimom Vondráčkom, Filipom Wittlichom pripravila katalóg, poňatý ako odbornú publikáciu.

Jej ťažisko predstavoval výber dvanástich výstav, ktoré sa konali v UPM v rokoch 1918 – 1990. Projekt významne obohatil doterajšie vedomosti o zvolenej problematike a stal sa aj podstatným príspevkom k aktuálnemu záujmu o dejiny výstav, ktorý sa rýchlo rozširuje v múzejnej a galerijnej praxi, ale aj k metodológii dejín umenia prostredníctvom tzv. exhibition histories.

Niet pochýb, že formát výstavy sa v modernej dobe stal základným komunikačným médiom, prostredníctvom ktorého dnes poznávame umenie. Dôležitosť tohto faktu si posledných tridsať rokov uvedomujú aj kurátori a kurátorky či historici a historičky umenia.

Jednu z prvých prác na túto tému predstavuje kniha Mary Anne Staniszewski The Power of Display. A History of Exhibition Installations at the Museum of Modern Art. Prvýkrát sa zamerala na dejiny inštitúcie (konkrétne newyorskej MoMa) cez jednotlivé výstavy, ktoré sa v nej uskutočnili. Svoju metódu založila aj na starostlivom prieskume zachovaných, ale doteraz málo reflektovaných fotografií, a uprela tak pohľad aj na formálne aspekty tvorby výstav. V konečnom dôsledku rehabilitovala výstavu ako médium. V nedávnom období bola v tomto smere podstatná masívna vlna „re-“, ktorá približne pred desiatimi rokmi zasiahla oblasť súčasného umenia. Kulminovala v roku 2013 výstavou When Attitudes Become Form: Bern 1969 / Venice 2013, ktorá sa konala v jednom z historických palácov pri benátskom Canale Grande išlo v nej o spektakulárnu rekonštrukciu jednej z ustanovujúcich kurátorských výstav Haralda Szeemanna vytvorenej v roku 1969. Stala sa inšpiračným zdrojom pre viacero celosvetových projektov, ktoré sa snažili oživiť historické výstavy ich fyzickou pripomienkou. V českom prostredí túto stratégiu práve v roku 2013 použila Hana Rousová na výstave Život Galérie hlavného mesta Prahy 50, sústredila sa v nej na dejiny tejto inštitúcie od roku 1963 prostredníctvom 25 uplynulých expozícií. Počet autorov a autoriek, ktorí cez prizmu média výstavy nazerajú na umenia 19., 20. a 21. storočia, sa naďalej rozširuje. Táto umeleckohistorická metóda sa v Česku prekvapivo doteraz najviac rozšírila v oblasti skúmania dizajnu, hoci dizajn ako druh kultúrnej a priemyselnej produkcie nie je z hľadiska šírenia povedomia o svojej existencii priamo závislý od média výstavy tak ako voľné umenie. Aj tak by sme tu počet výstupov stále napočítali iba na prstoch jednej ruky: ide o text Selektívne dejiny vystavovania dizajnu a Olgoj Chorchoj Lady Hubatovej-Vackovej a Jana Wollnera, ktorý prvýkrát zameral pozornosť na líniu výstav dizajnu v druhej polovici 20. storočia (zahŕňa aj niekoľko výstav z UPM), ale z povahy katalógového textu ich nemohol preskúmať do hĺbky. Martina Pachmanová spolu so svojimi študentmi z pražskej UMPRUM pripravila zborník o múzejných expozíciách, príspevky v ňom skúmajú vystavovanie dizajnu spolu s prezentáciou umenia a architektúry. Z časového hľadiska je projekt Ivy Knobloch zatiaľ posledný v tomto rade. Témou sa prvýkrát zaoberá v podrobných interpretačných textoch, založených na bohatej heuristike. Odvaha a risk v sebe zahŕňa oba vyššie uvedené aspekty, teda písanie dejín inštitúcie cez dejiny jej výstav, ako aj čiastočne rekonštrukčný model, ktorý sa snaží minulé výstavy sprítomniť. Pri samotnej expozícii sa s rekonštrukčnými stratégiami zaobchádzalo homeopaticky, a bolo to určite pre dobro veci, pretože po spomínanej benátskej „lekcii“ sa snahy o rekonštrukciu zdajú byť príliš doslovné. Avšak práve vďaka nej sa odvtedy kurátori snažia na formálnu podobu výstav nezabúdať.