Designum 3/2019

Christian Dior vo Victoria & Albert Museum

Britské Victoria & Albert múzeum má najväčšiu zbierku módy na svete – tvorí ju vyše 100 000 odevov. V tejto „kolekcii snov” je najväčší divácky záujem o kostým Bar. Slonovinové vlnené sako a čierna plisovaná sukňa z hodvábneho šantungu nie sú najstarším, najdrahším ani najnápadnejším modelom. Tento striedmy a pomerne nenápadný kostým je niečím iným, jeho autor, francúzsky couturier Christian Dior ním v roku 1947 drzo i empaticky „vystrihol” celkom novú éru módy.

Výstava sprostredkúva Diorov svet pomocou teatrality i priamočiarosti, zvodne dávkovaného prepychu i romantiky, klasicizujúcimi kulisami i sofistikovanými neónovými koridormi. Už entrée s kostýmom Bar zarámovaným architektúrou fasády Diorovho sídla na Avenue Montaigne naznačí mnoho. Tu dostanete hlavnú dávku biografických informácií, koncept výstavy je založený na zásadných okruhoch jeho tvorby (historizmus, cestovanie, záhrada, plesy) a previazaný rozsiahlym exkurzom dovnútra La Maison Dior. Defilé šiestich kreatívnych riaditeľov (Yves Saint Laurent, Marc Bohan, Gianfranco Ferré, John Galliano, Raf Simons, Maria Grazia Chiuri) sa odohráva v spoločnom priestore, čo návštevníkovi dovoľuje vnímať rôznorodé a často celkom protikladné osobnosti ako kamienky jednej skladačky. Mýtus Dior vznikol bezprostredne po jeho predčasnej smrti, Oriole Cullen sa domnieva, že ho zo začiatku živila panika zo zániku módneho domu, ale jeho mimoriadne oddaný a zomknutý tím to ustál a  vízii zakladateľa sa nikdy nespreneveril. Konzekventnosť značky funguje bezchybne. Ako najhedonistickejšieho z povojnových odevných dizajnérov ho azda najemotívnejšie uviedla miestnosť nežne preklenutá kvetinovým nebom – inštalácia tisícov drobných papierových kvietkov evokuje raj Diorových milovaných záhrad. „Skutočné“ hviezdy sa rozsvietia nad hlavami divákov v závere, plesová sála s pohyblivými figurínami a projekciou meniacej sa oblohy je najväčším tromfom scénografie francúzskej dizajnérky Nathalie Crinière, ktorá navrhla parížsku i londýnsku prehliadku. Vnútornú logiku výstavy a divácky komfort pri jej prehliadke podporuje dynamické striedanie temných a presvetlených sál. Ponoriť sa do diorovskej hlbočiny bolo „najnebezpečnejšie“ pri tzv. Colorame, meandrovite sa vinúcom presklenom boxe, obsahujúcom opulentný náhľad do Diorovho archívu – so šatami, parfumami, topánkami, šperkami, fotografiami, miniatúrami odevov usporiadanými v jeho charakteristickej palete. Dior-ámu ste si mohli odniesť aj ako suvenír – malú papierovú skladačku. Mimoriadny energetický náboj poskytovala časť venovaná ateliérom, kde vznikajú výlučne ručne šité modely haute-couture. Pocta ľuďom v pozadí ako biele kóje naplnené bielymi odevmi – prototypmi, ktoré sa v tichom očakávaní zrkadlili v zdanlivo nekonečnom priestore. Keď ste z výstavy vyšli, čakala na vás ešte jedna bezprostredná „nástraha“ – design shop plný Diora – teda všakovakých suvenírov pripravených o téme výstavy – od galantérie, kozmetiky, náčrtníkov, šperkov až po elegantné plátenné tašky. Dior v Londýne bol omamný a nástojčivo inštruktívny, nasýtený všetkými vôňami svojho majstra. Svojimi snovými predstavami vyplnil váš obzor doplna.