Designum 3/2020

Marlène Huissoud: Príroda je mojím najlepším spojencom

Marlène Huissoud: Príroda je mojím najlepším spojencom

Jana Oravcová

Diela Marlène Huissoud sú neprehliadnuteľné na výstavách, ktoré sa venujú téme budúcnosti dizajnu, ekológie, udržateľnosti a inovatívnym riešeniam. Počas svojho profesijného pôsobenia od skončenia štúdia na Central Saint Martins School of Art and Design v Londýne v roku 2014 získala mnohé významné ocenenia. Britská rada dizajnu ju v roku 2015 označila za jednu zo sedemdesiatich najlepších britských dizajnérskych hviezd stúpajúcich do budúcnosti britského dizajnu, AI Global Excellence Award ju vyhodnotila ako najinovatívnejšiu experimentálnu umelkyňu roka 2018. Počas vlaňajšieho ročníka London Design Fest v rámci sekcie Brompton Design zaujala projektom Please Stand By, ktorý prezentovala v záhrade Victoria and Albert múzea, a ktorý reagoval na zvýšenie biodiverzity v londýnskych záhradách a produktivitu ekosystému.

Marlène Huissoud tu vyrobila vôbec prvé kreslo nie však pre ľudí, ale pre hmyz. Cieľom tohto projektu, na ktorom spolupracovala s kolektívom vedcov, bolo podľa jej slov pomôcť hmyzu nájsť útočisko, hniezdo na hibernáciu v meste, chrániť a nájsť vhodné prostredie pre ich potreby. Hmyzie domovy, nejednoznačné svojimi organickými tvarmi a použitými materiálmi, vôňou na prvý pohľad fascinujú, útočia na všetky zmysly, ale rovnako nabádajú premýšľať o našom spôsobe konzumácie a výroby, o udržateľnosti, ekologických a environmentálnych otázkach. Presvedčiť sa o tom mohli diváci na mnohých prehliadkach dizajnu, ako sú London Design Festival, Vienna Design Week, Milan Design Week, Dutch Design Week, Paris Design Week, Design Miami Basel, Designblok Praha a výstavách v popredných múzeách, napr. Musée des Art Décoratifs, San Francisco Museum of Craft + Design, Design Museum Gent, Centre Pompidou či Múzeum úžitkového umenia MAK. 

Vyrastali ste v prostredí francúzskych Álp, a známe je aj to, že váš otec je vášnivý včelár. Hoci váš životný príbeh pôsobí na prvý pohľad romanticky, môže poukazovať na jeho odvrátenú tvár: na klimatické a ekologické dôsledky našej civilizácie, obavu o prírodu súvisiacu s topiacimi sa alpskými ľadovcami, vyhynutie určitých druhov rastlín či živočíchov a pod. Čo pre vás a vašu rodinu znamená včela, ktorá je v súčasnosti ohrozeným druhom?

Včelárstvo bolo v prvom rade naším živobytím, ale okrem toho to bol aj spôsob života. Naše každodenné prežívanie je závislé na včelách a ich potrebách, a počas detstva to bola pre mňa zábava a veľká inšpirácia! Trávili sme letá v karavane uprostred polí preto, aby včely vyrobili med, ktorý sme my potom predávali na miestnom trhovisku. Takže pre mňa je včela na začiatku všetkého, čo som vytvorila. Ich momentálna situácia ma veľmi ovplyvňuje, a mojou prácou sa snažím zvýšiť povedomie o nich a pokúšam sa nájsť riešenia, ktoré by im mohli pomôcť. 

Ovplyvnilo rodinné zázemie výber vášho štúdia a cestu umeleckého smerovania?

Samozrejme, že ma moje rodinné zázemie ovplyvnilo, posilňuje ma, a na moju prácu vždy  pozitívne vplýva. Myslím, že každého v tvorivosti ovplyvňuje detstvo. Možno moje znie osobito, pretože som mala šancu vyrásť v nekonvenčnom prostredí a žiť vo veľmi blízkom kontakte s prírodou. 

V budúcnosti môžeme zmeniť spôsob výroby aj vďaka novým materiálom.Zaujíma vás hmyz ako partner v procese navrhovania a využitie potenciálu jeho prírodného odpadu. Ide o dva druhy hmyzu – včelu obyčajnú, ktorá produkuje propolis – prírodnú biodegradovateľnú živicu – a indickú priadku morušovú, ktorá po dosiahnutí zrelosti odhodí tvrdý kokón (kuklu). Kolekcia pod názvom From Insects pochádza z výskumu týchto hmyzích produktov. Predstavujú alternatívu k tradičným materiálom? V čom vidíte ich perspektívu?

Tieto materiály nevnímam ako alternatívu tradičných materiálov. Keď som ich začala skúmať, bol to spôsob ako šíriť posolstvo a zvýšiť povedomie cez umenie či dizajn. Páči sa mi myšlienka, že našou úlohou v pozícii dizajnérov či umelcov je informovať ľudí o akýchkoľvek problémoch či už v spoločnosti, v životnom prostredí, či v politike, atď. Keďže sme umelci a dizajnéri, sme tu preto, aby sme hlavne v tejto bláznivej dobe otriasli spoločnosťou a zdôraznili to, čo je potrebné zdôrazniť. 

Materiály budúcnosti vytvárajú príležitosť pre interdisciplinárny prístup. Prepojenie dizajnu s inými vednými disciplínami nie je ničím výnimočným. Pri Please Stand By ste spolupracovala s vedcami. Môžete popísať, ako prebiehala spolupráca, kto všetko tvoril váš tím?

Pre tento projekt bola spolupráca nevyhnutná, pracovali sme spolu na niečom, čo by mohlo byť to najlepšie prostredie pre hmyz. Spolupracovali sme pri hľadaní tvarov, materiálov a farieb a veľa sme skúmali, aby sme si boli istí tým, že Please Stand By by mohol byť rozumný a zdravý úkryt pre hmyz. Tím tvorila Jane Withers a London Design Festival, a bola to skvelá skúsenosť! Umelci a dizajnéri vždy myslia trošku nekonvenčne - niekedy je veľmi praktické mať v tíme ľudí, ktorí sa na veci pozerajú racionálne. 

Nedávno ste sa spolu s niektorými slovenskými dizajnérmi zúčastnili na medzinárodných projektoch. Tomáš Gabzdil Libertíny s vázou zo včelieho vosku (Designum 4/2017) participoval na výstave La fabrique du vivant v parížskom Centre Pompidou, s Vlastou Kubušovou spolupracujete na projekte De/posium (Designum 4/2019), vo viedenskom múzeu MAK vystavujete svoju prácu v novej expozícii DESIGN LAB. Ide skôr o experimentálne výstavy, ktoré sledujú výskumy, procesy, sú zacielené na inovatívne materiály a prístupy v dizajne. Tieto vyhlásenia majú hovoriť širokému publiku o udržateľnosti a ekologických otázkach. Ako hodnotíte tieto aktivity, ktoré ale nie sú lákadlom pre bežného návštevníka?

Meranie dopadu výstav je celkom zložité, ale myslím si, že je veľmi dôležité aspoň zvýšiť povedomie vtedy, keď na to máte príležitosť, či už pri experimentálnych výstavách alebo vo veľkom múzeu. Rada obmieňam a šírim moju tvorbu tak, aby sa dotkla čím viac ľudí, či už je to expert na umenie, dieťa, farmár. Som rada, keď moju tvorbu pochopí každý a nie je vytvorená iba pre odborníkov v umení či v dizajne.