Designum 4/2017

Nové skutočnosti o prvom umeleckopriemyselnom múzeu v Bratislave

Klára Prešnajderová

Dejiny moderného umeleckopriemyselného hnutia, ktoré sa v druhej polovici dvadsiatych rokov minulého storočia formovalo okolo Obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave, si v posledných rokoch získava čoraz väčšiu pozornosť odborných kruhov. Nejde pritom iba o Školu umeleckých remesiel, ale aj o ďalšie, často len krátkodobé aktivity, ktoré si kládli za cieľ hospodárske a kultúrne pozdvihnutie Slovenska cez modernú priemyselnú výrobu. Medzi takéto ambiciózne, v konečnom dôsledku však neúspešné projekty, patrila aj snaha Antonína Hořejša o založenie prvého umeleckopriemyselného múzea v Bratislave. Hoci táto iniciatíva už bola na základe dokumentov z jeho osobného fondu opísaná, po prihliadnutí na iné zdroje sa objavujú skutočnosti, ktoré poukazujú na to, že prvé umeleckopriemyselné múzeum neskončilo iba vo fáze konceptu. Je možné dokonca tvrdiť, že svoju verejnú činnosť v istej forme začalo. Pre Slovensko predstavovalo 10. výročie založenia Československej republiky jedinečnú príležitosť na presadenie iniciatív, ktoré by sa za normálnych okolností realizovali iba veľmi pomaly. Využila ho aj Obchodná a priemyselná komora v Bratislave na oficiálne založenie dvoch potrebných, avšak chýbajúcich inštitúcií – Školy umeleckých remesiel (ŠUR) a umeleckopriemyselného múzea. Na čelo umeleckopriemyselného múzea sa postavil Antonín Hořejš, v tom čase referent Obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave zodpovedný za umelecký priemysel. Kým ŠUR sa pod vedením Josefa Vydru vypracovala v priebehu niekoľkých rokov na jednu z najprogresívnejších umeleckých škôl v regióne, Hořejš nedokázal svoje múzeum nikdy reálne otvoriť. Zo zachovaných koncepcií je však zrejmé, že nemal v úmysle založiť tradičné umeleckopriemyselné múzeum, ktoré by vo svojich zbierkach prezentovalo prierez dejinami umeleckého remesla a priemyselnej výroby na Slovensku a v zahraničí.