Designum 4/2017

Tradičné verzus digitálne. Remeslo ako sprostredkovaná zručnosť

Tibor Uhrín

Existuje viacero prístupov pri tvorbe a realizácii remeselne vyrábaných úžitkových predmetov. Pôsobivú formu predstavuje napríklad drevený nábytok vyrobený ručne tradičným spôsobom, pomocou nástrojov, odoberaním materiálu rezaním, strúhaním, dlabaním, štiepaním alebo sekaním. Takéto kusy nábytku majú jednak na povrchu zreteľné stopy po ručnom opracúvaní, ale aj ich tvar je na prvý pohľad voľnejší, expresívny, nie je prísne geometrický ako nábytok vopred presne naplánovaný na výkresoch a vyrobený pomocou strojov. Nábytok vytvorený predindustriálnymi spôsobmi je spontánny a nesie znaky improvizácie, teda sú viditeľné procesuálne znaky remeselnej výroby, najmä pracovné rezy, záseky, údery a nepravidelnosti gestického opracovania. Podobný efekt môžeme pozorovať pri ručne kovaných výrobkoch alebo ručne tvarovaných hlinených nádobách. Po objavení 3D tlače sa zaužívaný pohľad na remeslo a opisovanie procesov tradičného zhotovenia výrobkov musí zmeniť. Prvky spontánnosti a improvizácie sa zrazu môžu objaviť aj pri produktoch, ktorých sa ľudská ruka vôbec nemusela dotknúť.