Designum 4/2019

EMIL BAČÍK

EMIL BAČÍK

Gabriela Ondrišáková

Emil Bačík (1929 – 1999) je v dejinách slovenského výtvarného umenia známy najmä voľnou maliarskou a grafickou tvorbou. Veľkú časť svojej kariéry intenzívne venoval úžitkovej grafike, hlavne navrhovaniu knižných obálok, tvorbe značiek a plagátov.
Slovenskému múzeu dizajnu venoval jeho syn Peter Bačík graficko-dizajnérsku pozostalosť. Vďaka tomuto štedrému daru získalo múzeum zbierku, ktorá predstavuje základ na ďalší výskum jeho tvorby.


Emil Bačík pochádzal z Piešťan a už ako šestnásťročný išiel študovať do Prahy. V rokoch 1945 až 1948 študoval na pražskej Štátnej grafickej škole a  pokračoval na Vysokej umeleckopriemyselnej škole v Prahe v odbore voľnej aj úžitkovej grafiky u profesora Antonína Pelca. Štúdium v roku 1950 však z rôznych dôvodov musel ukončiť. Vrátil sa do Bratislavy, kde pôsobil celý život ako maliar, grafik, úžitkový grafik, ilustrátor a pedagóg. Najtvorivejším obdobím Emila Bačíka v grafickom dizajne však boli práve šesťdesiate roky. Upevnil si svoju pozíciu knižného grafika a na spoluprácu ho prizvali ďalšie vydavateľstvá. Navrhoval výtvarné riešenia prebalov a väzieb kníh a mnohé knižky aj ilustroval. Začiatkom šesťdesiatych rokov Bačík navrhol obálky a väzby viacerých odborných publikácií. Pri graficko-dizajnérskej práci Emila Bačíka nemožno opomenúť jeho návrhy log a značiek. Väčšina z nich ešte nemá presné datovanie a je vo fáze výskumu, no všetky vznikli zrejme v rozmedzí rokov 1950 a 1975. V päťdesiatych rokoch, krátko po ukončení štúdia, Bačík svoje značky viac ornamentizoval. Jeho prvé známe logo pre už viackrát vyššie spomenutú knižnú edíciu Hviezdoslavova knižnica je datované do roku 1953. Presnejšie išlo o redizajn pôvodnej značky z roku 1950. Podľa nového návrhu od Bačíka boli v oválnom tvare loga vertikálne na sebe poskladané písmenká H a k, s ozdobne predĺženými pätkami a doplnené symbolom listu. Pravdepodobne súčasne s ním Emil Bačík navrhol aj logo edície Česká tvorba (tiež pre SVKL), ktoré mu je svojím tvarom, ozdobnosťou aj písmom veľmi podobné. V oboch prípadoch je zjavné ovplyvnenie tvorbou českého typografa Oldřicha Menharta. Neskôr bolo logo Hviezdoslavova knižnica zmenené do tvaru obdĺžnika a tvary písem a lista boli zjednodušené. V roku 1954 Emil Bačík navrhol logo vydavateľstva Osveta a v roku 1958 značku pre medzinárodnú konferenciu First International Conference for Insect Pathology, ktorá sa konala v Prahe. Najviac zaujímavé, a to aj pre dejiny produktového dizajnu a módy na Slovensku, sú Bačíkove logá Elektrosvit Nové Zámky a Makyta Púchov. Medzi ďalšie logá a značky od Emila Bačíka patria napríklad Rok slovenskej hudby, Slovenská štátna sporiteľňa, Slovenské ústredie knižnej kultúry či Agroprogres Zlaté klasy. Pri výskume sa objavujú stále nové súvislosti, takže portfólio Bačíkových značiek bude zrejme stále narastať.