Designum 4/2020

Dizajnérka Nikoleta Györe Čeligová (1989) sa pod značkou Nikoleta Design zameriava na široké spektrum produktového a priemyselného dizajnu.

Väčšinu jej projektov možno charakterizovať označením spoločensky hodnotný dizajn. Ten zahŕňa interakciu s užívateľom, často s užívateľom so špeciálnymi potrebami, prvok hry, osobný prežitok z tvorby a dôraz na rozvíjanie kreativity. Rada pracuje s bežnými materiálmi a prírodninami, ktoré prepája s najmodernejšími technológiami, avšak vždy s dôrazom na ekologické prístupy. Suverénne sa pohybuje medzi rôznymi kategóriami dizajnu a harmonicky ich vyvažuje. Projekty z oblasti priemyselného dizajnu doplňuje umelecky voľnejšia oblasť produktového dizajnu, kde sa autorka podľa vlastných slov môže tvarovo i materiálovo „vyblázniť“. 

Originalitu, mnohostrannosť a spoločenskú odozvu jej projektov dokladá nielen niekoľko významných cien za dizajn v rámci Slovenskej a Českej republiky. V súťaži Národná cena za produktový dizajn 2015 získala tri ocenenia: Cenu ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR za tehotenský a ovulačný test pre nevidiace ženy She a Cenu poroty a Cenu novinárov za hmatovú spoločenskú hru pre nevidiacich Memonik. V českej súťaži Národní cena za studenský design 2015 získala za produkt She Cenu Design Cabinetu CZ. Žije a tvorí v Prahe. 

Váš prístup k dizajnu je opakovane charakterizovaný ako spoločensky prospešný s pridanou hodnotou. Dokonale ho naplňuje váš zatiaľ asi najznámejší projekt – hra Memonik, hmatové pexeso, pri ktorom majú hráči za úlohu pocvičiť si pamäť hľadaním rôznych typov bežných materiálov. Výrazný spoločenský presah spočíva v univerzálnosti hry, môžu ju hrať rovnako vidiaci ako i nevidiaci. Môžete, prosím, priblížiť proces, ktorý vás priviedol k tomuto projektu? 

Hmatové pexeso Memonik bol môj prvý projekt počas štúdia na Katedre dizajnu Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (2008 – 2014). Zadanie znelo – vytvoriť hračku pre deti. Najprv som si urobila rešerš a išla som do terénu, navštívila som rôzne hračkárstva. Trochu ma vydesilo, koľko hračiek a zároveň rôznych nezmyslov sa do obchodov s hračkami dostáva. Mnohokrát som zažila, že deti si hračky vôbec nevážia, lebo ich majú nadbytok. Zároveň som sa zamyslela nad tým, aká skupina detí by mohla môj nový produkt oceniť. Nakoniec som si vybrala zrakovo znevýhodnené deti. Navštívila som internátnu školu pre deti so zrakovým hendikepom, aby som sa pozrela na hračky a pomôcky, ktoré majú k dispozícii. Učiteľky museli často improvizovať, aby umožnili deťom rozvíjať sa v rôznych oblastiach. Napríklad pri rozvíjaní hmatu vkladali do plastelíny strukoviny a rôzne iné predmety.Pustila som sa do navrhovania hry i napriek tomu, že som videla na pedagógoch určitú skepsu. Mysleli si totiž, že to bude len ďalší z produktov, ktorý zostane v rovine konceptu.Prvý prototyp mal nakoniec veľký ohlas, a to nielen u nevidiacich, ale aj u vidiacich. Podarilo sa mi prepojiť tieto dva svety, čo na trhu dokáže len veľmi málo hier. Počas magisterského ročníka som sa preto rozhodla posunúť Memonik do sériovej výroby. To sa podarilo a predalo sa niekoľko tisíc kusov.