Designum 4/2020

Len máloktorý tvorca tak ovplyvnil fungovanie a štýl grafického dizajnu ako maliar, grafik a dizajnér Jan Rajlich spojený s Brnom. Tvorivou energiou vždy nabitý človek, nielen všestranný umelec, ale aj podnetný organizátor, ktorý spájal výtvarníkov rôznych profesií a napomáhal transferu najnovších trendov vizuálnej komunikácie zo zahraničia do Československa.

Do dejín odboru sa zapísal aj ako autor podnetných inovácií v oblasti jednotného vizuálneho štýlu, informačnej grafiky a firemnej identity, stál pri počiatkoch televíznej grafiky a technológie art protis, svojou tvorivou činnosťou zasahoval do mnohých odborov. 

Tvorca plagátov a jednotného vizuálneho štýlu 

Začiatkom šesťdesiatych rokov sa Jan Rajlich už presadil ako tvorca plagátov viacerých brnianskych kultúrnych inštitúcií. Navrhol napríklad prvý z plagátov novej inštitúcie Moravskej galérie v Brne (1962), s jej vtedajším mladým novovymenovaným riaditeľom Jiřím Hlušičkom založil v roku 1963 Bienále grafického dizajnu. Brnianske bienále umožňovalo grafickým dizajnérom v Československu priamy, komplexný a periodický kontakt so svetovým progresívnym vývojom v oblasti grafického dizajnu. Mohli sa tu v predinternetovom čase v dvojročnom periodickom cykle inšpirovať najnovšími svetovými výbojmi v umeleckej plagátovej tvorbe, vo firemnom štýle a vizuálnej identite, knižnom a časopiseckom dizajne, ilustráciách a tvorbe písma. Už v roku 1965 nadviazal Jan Rajlich spoluprácu s významným medzinárodným časopisom Idea v Japonsku a s ďalšími prestížnymi odborovými periodikami Graphis, Novum Gebrauchsgraphik, Neue Werbung, Linea Grafica. Získal mnoho prestížnych kontaktov s dizajnérskym svetom a jeho autorské medailóny boli pravidelne zaraďované do publikácií Who is Who in World Graphic Design. Jan Rajlich sa vzápätí etabloval medzi poprednými československými tvorcami jednotnej vizuálnej identity kultúrnych inštitúcií, firiem a podnikov. K priekopníckym činom patrí jeho vizuálny štýl pre Galériu Jaroslava Krále (GJK) pre Dom umenia mesta Brna. Navrhol logo GJK a od roku 1965 po dve desaťročia vytváral pre galériu vizuálne jednotný rad graficky minimalistických plagátov, katalógov, pozvánok a tlačovín. Rajlichov záujem o odbor vizuálnej komunikácie sa zintenzívnil po tom, keď v roku 1971 navštívil Medzinárodný kongres Icograda o vizuálnej komunikácii VIS-COM '71 vo Viedni. Kongresový program bol pre zúčastnených odborníkov iniciačný, prišiel s výzvou na prehodnotenie tradičných a prijatie nových vizuálnych stratégií v reklame, televízii, filme a v tlačených médiách. Túto vzrušujúcu výzvu Jan Rajlich poslúchol tak vo vlastnej tvorbe, ako aj vo svojej odbornej, organizačnej a publikačnej činnosti. Moravská galéria až do začiatku deväťdesiatych rokov nepoužívala jednotný inštitucionálny logotyp,  listový papier s jej logom si navrhol sám riaditeľ a vyučený typograf Jiří Hlušička. Naproti tomu prišiel Jan Rajlich s kreatívnym riešením, predvídajúcim budúci rýchly vývoj vizuálneho štýlu, ktorý sa dostavil začiatkom deväťdesiatych rokov. Rajlich už v roku 1973 k storočnici založenia Umeleckopriemyselného múzea v Brne navrhol špeciálny kaligrafický znak 100 UPM.