Články
Zuzana Šebeková – EVOLVING TEXTILE PRINTS_
Editoriál 4/2025
Najnovšie správy
Materiál mesiaca JANUÁR
Kniha mesiaca JANUÁR
Dielo mesiaca JANUÁR
Nové číslo nášho časopisu Designum je tu!
Newsletter
Výstavy
Trienále plagátu Trnava 2025
Výstava DUŠAN : JUNEK : DIZAJN
Dizajn bez hraníc
Akcie
TROFEJ HĽADÁ OBAL
POLSLOVO DUŠANA JUNEKA a krst jeho monografie DIZAJN:FOR:UM
Dni otvorených dverí Fakulty umení TUKE: príďte sa inšpirovať tvorbou mladých umelcov
Dielo dizajnu
Stopy, knižná edícia 1964 - 1990
Legendárna knižnú edícia Stopy vychádzala vo vydavateľstve Mladé letá v rokoch 1964 až 1990 a tematicky bola zameraná na dobrodružnú, detektívnu, sci-fi, westernovú a historickú literatúru. Jej stálu grafickú podobu navrhol výtvarník Alojz Riškovič (1925-1997). Práve on je autorom známeho štvorriadkového letteringu s opakujúcim sa nápisom STOPY v jednoduchom grotesku, ktorému patrilo miesto v dolnej polovici obálok kníh. V hornej časti Riškovič nechal voľný priestor pre ilustrátora (tí sa pri jednotlivých tituloch striedali) a na rýchle vizuálne rozlíšenie jednotlivých kníh navrhol farebný pás cez stred formátu s uvedením titulu. Alojz Riškovič vyštudoval architektúru v Prahe a istý čas pôsobil na Slovensku, kde sa venoval aj grafickému dizajnu. Za typografický plagát k výstave Mikuláša Galandu v Slovenskej národnej galérii získal v roku 1964 cenu Grand Prix na I. Bienále úžitkovej grafiky v Brne. Realizoval aj veľké československé expozície na veľtrhoch v Poznani (1958), v Brne (1960), v Paríži (1961) či v Tripolise (1962). V roku 1965 emigroval a s ním aj jeho tvorba, ktorá sa žiaľ pre nás stratila z dohľadu.
Osobnosti dizajnu
Zuzana Zemanová
Zuzana Zemanová po ukončení štúdia na Škole umeleckých remesiel v Bratislave na oddelení keramiky Júlie Horovej pokračovala vlastnou praxou vo vyštudovanom odbore. Napriek tomu, že niekoľko jej prác vlastní Slovenská národná galéria v Bratislave, a taktiež Galéria mesta Bratislavy, o jej tvorbe a živote vieme toho len málo. Zuzana Zemanová pochádzala z rodiny, v ktorej vládla tvorivá atmosféra aj vďaka kominárskemu majstrovi – zberateľovi, strýkovi Emilovi a o 15 rokov staršiemu bratovi – maliarovi Jankovi Alexymu. Podľa výpovedí tých, ktorí si ju trochu pamätali, krehká dáma Žulka viedla utiahnutý život, skromne vyrábala robila svoju keramiku pre ľudí. Bola povahovo iná ako jej verejne sa angažujúci brat. Možno aj veľký vekový rozdiel je dôvodom, prečo sa v spomienkach Janka Alexyho Žulka, aj napriek spriaznenosti duší, čo sa týka lásky k umeniu, často nevyskytuje. Predsa sa však o nej zmieňuje vo svojej knihe Ovocie dozrieva – Spomienky maliara (1957): „Raz sme navštívili ateliér sochára Ladislava Majerského a moja sestra, ktorú sme doma volali Žulkou, vzala do rúk hlinu a začala modelovať. – Veď vy ste sochársky talent! – povedal Majerský prekvapene. – Prihláste sa do Školy umeleckých remesiel. A tak sa stalo.
Designum
Designum 4/2025
Designum 3/2025
Designum 2/2025