Najnovšie správy
Hľadáme nové dizajny! NCD24
Fórum dizajnu 2024
Verejný odpočet činnosti a hospodárenia SCD za rok 2023
Newsletter
Výstavy
100 rokov dizajnu – prvá expozícia Slovenského múzea dizajnu
Všetko najlepšie, Designum!
Fórum dizajnu 2024
Akcie
Model Young Package 2024
ArtCraft - Kurz tvorby komiksov
Národná cena za dizajn 2024 - komunikačný dizajn / prihlasovanie
PULSE OSTRAVA 2024
Dielo dizajnu
Bolt Chair
Slovenský dizajnér Jakub Pollág, dlhodobo žijúci a pôsobiaci v Prahe, je zakladateľom dizajnérskeho štúdia zeitgeist.limited. V spolupráci s českým dizajnérom Filipom Kramplom vytvorili stoličku Bolt Chair. Prepájajú v nej základné princípy a vízie svojej tvorby – lokálnosť, nadčasovosť, bezodpadovosť, udržateľnosť a kvalitu výrobkov. Zámerom autorov bolo vytvoriť stoličku, ktorá sa dá jednoducho rozložiť aj zložiť na plocho - tak, aby sa mohla komfortne prevážať aj v osobnom aute. Možnosť jednoduchých opráv jej dáva predpoklad zaradiť sa do skupiny opraviteľných produktov. Je vyrobená z masívneho jaseňového dreva s výraznou štruktúrou, pričom špecifická farebnosť v troch variáciách je dosiahnutá použitím prírodných olejov. Jej línie a krivky boli navrhnuté s ohľadom na technické špecifiká a limity strojov, ktoré boli pri výrobe použité. Signifikantným prvkom tejto stoličky sú priznané naddimenzované konštrukčné prvky skrutka s maticou (bolt), ktorá sa okrem funkčného prvku stáva dôležitým estetickým momentom a zároveň slúži ako vizuálna nápoveda signalizujúca možnosť demontovať ju na štyri samostatné časti. Dynamiku a jedinečnosť jej dodáva kontrast materiálov a farebnosti jednotlivých prvkov. Estetické a funkčné kvality tejto stoličky boli ocenené Národnou cenou za dizajn 2023 v kategórii Domov a verejný priestor a takisto German Design Awards 2024 ako Excellent Product Design – Furniture. V závere minulého roka sa stolička stala súčasťou zbierkového fondu Slovenského múzea dizajnu.
Osobnosti dizajnu
Julie Kováčiková Horová
Julie Horová, významná osobnosť česko-slovenskej keramiky, sa pre štúdium keramiky rozhodla až tesne pred prijímacími pohovormi na VŠUP v Prahe. Podmienky na keramickú tvorbu v čase nástupu Horovej na štúdium v roku 1923, neboli v Československu ideálne. Paradoxne, práve na Vysokej škole umeleckopriemyslovej v Prahe nemal umelecký priemysel tú správnu popularitu. Ašpiranti na štúdium prišli na školu so zámerom stať sa umelcami s veľkým „U“ – sochármi a maliarmi. Disciplíny umeleckého priemyslu boli prenechané tým „menej nadaným“. No mladá Julie Horová videla situáciu inak – napriek dobovým predsudkom si zvolila keramiku – rozpoznala, že práve hlina jej umožňuje uplatniť rovnako sochárske aj maliarske zručnosti. Cestou zvyšovania reputácie keramiky sa napokon uberala celoživotne. Podobne ako u iných autorov orientovaných na prácu s hlinou, aj Horovej tvorbou vedú dve rovnocenné konštantné línie – úžitková a sochárska. Hlina ako médium je sprostredkovateľom určitej ambivalentnosti, ktorá so sebou často prináša pozoruhodne široký záber výtvarného záujmu, ako aj vzájomné prestupovanie a ovplyvňovanie jednej línie tvorby s druhou a naopak.