Najnovšie správy
Múzeum a knižnica dizajnu budú 15. septembra zatvorené
Zmeny otváracích hodín Knižnice dizajnu a Čitárne dizajnu
Múzeum dizajnu bude 4. - 6. septembra zatvorené
Dizajn v číslach za rok 2025
Newsletter
Výstavy
Výstava "Ich bekomme es nicht aus dem Kopf" vo Viedni
Letná výstava v Múzeu dizajnu
FÓRUM DIZAJNU 2026. Noví materialisti
Akcie
Design Diaries v Budapešti
ZOBRAZIŤ VIAC / Interiéry a výstavný dizajn Vojtecha Vilhana
UVEDENIE KOLEKCIE RIEKA
Dielo dizajnu
Čajník, šálka a cukornička, Juraj Mihalík, 1990 - 1999
Čajová súprava pozostávajúca z čajníka, šálky a cukorničky je charakteristická sploštením tvarov a „rozhýbanými“ obrysovými krivkami, čím sa hlási k postmoderným tendenciám, ktoré spochybňujú modernistickú priamočiaru funkčnosť a serióznosť. Objekty pútajú tiež glazúrou s bielym podkladom a s čiernymi pruhmi na tele v kombinácii s oranžovou listrovou glazúrou na zobáčiku, uchu a úchytke vrchnáku. Práca s kontrastmi farieb a optickou ilúziou dekoru posúva súpravu z roviny bežného stolového servisu do polohy vizuálneho objektu. Tvorba Juraja Mihalíka sa vo všeobecnosti vyznačuje postmoderným charakterom a vedomou prácou s iróniou, nadsádzkou a prvkami gýča. Jeho keramické objekty sa výrazne odlišujú od súdobej československej produkcie hravosťou formy, výraznou farebnosťou a experimentálnym tvaroslovím. Úžitkové predmety v jeho podaní nadobúdajú charakter autonómnych výtvarných objektov. Juraj Mihalík študoval na Akadémii výtvarných umení v Krakove a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v ateliéri Rudolfa Pribiša. Po politicky motivovanom zákaze sochárskej činnosti v roku 1983 sa začal systematicky venovať keramike. V rokoch 1989 – 1999 zaznamenala jeho tvorba pod značkou ART4 výrazný medzinárodný úspech; vzniklo približne päťsto návrhov, ktoré sa distribuovali aj mimo Československa. Kolekciu je možné vidieť v expozícii dizajn.sk - Dejiny, súčasnosť a budúcnosť slovenského dizajnu v Múzeu dizajnu na Kollárovom nám. 10 v Bratislave
Osobnosti dizajnu
Ivan Polonský
Jeho cesta ku keramike bola kľukatá. Viedla cez štúdium odevného výtvarníctva na Strednej priemyselnej škole odevnej v Trenčíne (1959 - 1963) a krátkodobého zamestnania v Makyte v Námestove (1963-64). Jeho ďalšie plány pokračovať v štúdiu daného odboru boli zmarené. Prijatie Ivana Polonského na Vysokú školu umeleckopriemyslenú bolo podmienené absolvovaním základnej vojenskej služby, čo odmietol. Následne sa rozhodol pre štúdium architektúry u prof. Belluša na Slovenskej vysokej škole technickej. Po jeho absolvovaní pracoval ako projektant takmer desať rokov v Piešťanoch. Už v tomto čase sa príležitostne venoval medailérskej tvorbe. Nadanie pre spracovanie detailu, ktoré sa prejavilo pri práci s písmom, uplatnil neskôr pri narábaní s hlinou, ktorá sa stala jeho novou láskou, keď sa v roku 1979 presťahoval do Modry. Tu začal tvoriť ako keramik v slobodnom povolaní v spoločnom ateliéri so starším bratom Mariánom.
Designum
Designum 2/2026
Designum 1/2026
Designum 4/2025
