Články
Dizajn v boji za lepší svet
Zrnitosť pôvodu: Berlínske tézy o identite
Najnovšie správy
Kniha mesiaca AUGUST
Bádateľské prázdniny sú tu!
Dielo mesiaca AUGUST
Otváracie hodiny Knižnice dizajnu v auguste
Newsletter
Výstavy
Letná výstava v Múzeu dizajnu
FÓRUM DIZAJNU 2026. Noví materialisti
MÁRIA ŠTRANEKOVÁ: MATERIAL MEMORY
Akcie
ZOBRAZIŤ VIAC / Interiéry a výstavný dizajn Vojtecha Vilhana
UVEDENIE KOLEKCIE RIEKA
Noc múzeí a galérií v Slovenskom múzeu dizajnu
Dielo dizajnu
Čajník, šálka a cukornička, Juraj Mihalík, 1990 - 1999
Čajová súprava pozostávajúca z čajníka, šálky a cukorničky je charakteristická sploštením tvarov a „rozhýbanými“ obrysovými krivkami, čím sa hlási k postmoderným tendenciám, ktoré spochybňujú modernistickú priamočiaru funkčnosť a serióznosť. Objekty pútajú tiež glazúrou s bielym podkladom a s čiernymi pruhmi na tele v kombinácii s oranžovou listrovou glazúrou na zobáčiku, uchu a úchytke vrchnáku. Práca s kontrastmi farieb a optickou ilúziou dekoru posúva súpravu z roviny bežného stolového servisu do polohy vizuálneho objektu. Tvorba Juraja Mihalíka sa vo všeobecnosti vyznačuje postmoderným charakterom a vedomou prácou s iróniou, nadsádzkou a prvkami gýča. Jeho keramické objekty sa výrazne odlišujú od súdobej československej produkcie hravosťou formy, výraznou farebnosťou a experimentálnym tvaroslovím. Úžitkové predmety v jeho podaní nadobúdajú charakter autonómnych výtvarných objektov. Juraj Mihalík študoval na Akadémii výtvarných umení v Krakove a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v ateliéri Rudolfa Pribiša. Po politicky motivovanom zákaze sochárskej činnosti v roku 1983 sa začal systematicky venovať keramike. V rokoch 1989 – 1999 zaznamenala jeho tvorba pod značkou ART4 výrazný medzinárodný úspech; vzniklo približne päťsto návrhov, ktoré sa distribuovali aj mimo Československa. Kolekciu je možné vidieť v expozícii dizajn.sk - Dejiny, súčasnosť a budúcnosť slovenského dizajnu v Múzeu dizajnu na Kollárovom nám. 10 v Bratislave
Osobnosti dizajnu
Andrej Kováčik
Andrej Kováčik sa narodil v Budapešti, kde sa učil za zinkografa a navštevoval večerné kurzy kreslenia. V rokoch 1908 – 1914 študoval na akadémii výtvarných umení v Budapešti, kde boli jeho profesormi T. Zemplényi, P. Szinyei-Merse a B. Iványi-Grünwald. Počas prvej svetovej vojny narukoval a pôsobil ako frontový maliar v rakúsko-uhorskej armáde. Po vojne sa presťahoval aj s rodinou na Slovensko do Turčianskeho Svätého Martina, kde pôsobil ako výtvarník-ilustrátor Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku. V roku 1927 presídlil do Bratislavy, kde žil ako výtvarník v slobodnom povolaní až do svojej smrti v roku 1953. Počas slovenského štátu kreslil do oficiálnej ľudáckej tlače a spolupracoval aj s Úradom propagandy. V roku 1945 na základe rozhodnutia preverovacej sekcie Komisie pre reorganizáciu výtvarného života dostal doživotný zákaz pôsobenia vo verejnom kultúrnom živote. Profiloval sa najmä ako časopisecký, neskôr ako knižný grafik. V 20. a 30. rokoch kreslil do humoristických časopisov Kocúr, Jež a Koza, Osa a Kosa a vytvoril aj zatiaľ nezistený počet politických a výstavných plagátov. Vo svojej tvorbe spojenej s typografiou nezaprel secesné školenie, tvary písem často ornamentalizoval. Zdroj: Ľubomír Longauer a kol.: Typografia a dizajn písma na Slovensku (Začalo sa to Cyrilom a Metodom), Slovart – VŠVU, Bratislava 2017. Fotografia: výskum Ľubomíra Longauera do publikácie Modernosť tradície – úžitková grafika po roku 1918 (Slovart, Bratislava, 2011), archív Slovenskej národnej galérie v Bratislave
Designum
Designum 2/2026
Designum 1/2026
Designum 4/2025
